– aké najväčšie prípady vyšetril;

– prečo podpísal uznesenie, za ktoré ho potom obvinila inšpekcia;

– či sa policajti rozprávajú tak vulgárne, ako verejnosť počula na odposluchoch;

– čo sa dialo na súde, keď sudca rozhodoval o jeho väzbe;

– či sa dá rozvrat v polícii napraviť.

V domácom väzení

Ľutujete v tomto období, že ste sa stali policajtom na Slovensku?

Nie, neľutujem ani chvíľku, že som sa stal policajtom. Aj napriek tomu všetkému, čo sa stalo, toto neľutujem.

Prečo ste sa ním vlastne stali? Čo vás lákalo na tejto práci?

Stal som sa ním, dá sa povedať, náhodou. Mal som ambíciu ísť na prokuratúru alebo na súd. Na prokuratúre v Trenčíne som bol aj na stáži počas vysokej školy, avšak na prokuratúru do Trenčína sa mi nepodarilo dostať. A ani na inú prokuratúru v rámci Slovenskej republiky. Skúšal som šťastie aj na súde v Trenčíne. Na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Trenčíne mi na pohovore v tom čase povedali, že o právnikov nemajú záujem. Tak som si podal žiadosť na políciu do Bratislavského kraja a skončil som na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Bratislava II, kde som v roku 2009 začal svoju kariéru.

V septembri 2021 vás obvinila policajná inšpekcia. Po nástupe novej vlády minister vnútra Matúš Šutaj Eštok rozhodol, že všetci stíhaní policajti budú postavení mimo služby. Ako dlho už nepracujete?

Od októbra som nepracoval asi dva až tri týždne, dokým som nebol uznesením Mestského súdu Bratislava vrátený do práce neodkladným opatrením. Pracoval som do 19. apríla, keď som si prevzal uznesenie krajského súdu, ktorý zrušil rozhodnutie mestského súdu, a tým pádom som opäť postavený mimo služby.

Čiže od apríla nepracujete. Na druhej strane, nie je férovejšie voči občanom, že ich prípady nebudú riešiť obvinení policajti, ktorí možno mali problém so zákonom?

Ja som toho názoru, že som nič zlé nespravil. Som stíhaný za svoj právny názor, za svoj procesný postup vo vyšetrovaní, čiže nie za niečo, že by som zneužil svoju právomoc alebo by som konal v rozpore s právom a proti záujmom nejakého občana. Ja v tom nevidím problém. Za 15 rokov, ktoré mám odrobené, som schopný poskytnúť občanom Slovenskej republiky, ktorí ma platia za výkon mojej práce, to, aby som im vedel pomôcť.

Čo presne ste robili na Národnej kriminálnej agentúre?

Najprv to bola národná protizločinecká jednotka, kde som patril pod pána Jahodníka, tam sme vyšetrovali organizovaný zločin, zločinecké skupiny, drogovú trestnú činnosť formou organizovaných skupín, zločineckých skupín. Neskôr, po reorganizácii, keď národná protizločinecká jednotka zanikla, pán Jahodník s pani Maškarovou museli ísť preč, išli vyššie, to bola v podstate prvá reorganizácia. Premenovali sme sa na prvé a druhé oddelenie vyšetrovania. Robili sme organizované štruktúry, drogovú trestnú činnosť a najzávažnejšiu kriminalitu. Tam som zostal aj ja. Kariérne som sa najviac venoval zločineckej skupine sátorovcov a Venalu, čo je drogová trestná činnosť v Seredi.

Sú to prípady, ktoré sú pre vyšetrovateľov psychicky náročné, môžu byť aj nebezpečné, keď riešite takéto osoby. Teraz, keď ste doma (postavený mimo služby), užívate si oddych alebo je to skôr domáce väzenie?

Aj si užívam oddych, keďže mám syna, ktorý nastúpil do škôlky, býva častejšie chorý, takže môžem byť s ním, užívať si ho, pomáhať mu. Mám aj dve staršie deti, ktoré sa chystajú na skúšky, môžem sa pripravovať na to, ako sa doma dovzdelávame. Toto si dosť užívam a myslím si, že tento čas, ktorý mi tento štát doprial, byť so svojimi deťmi viac ako možno normálni rodičia, mi nikto nezoberie. Na druhej strane musím povedať, že mi, samozrejme, chýba aj práca. Plne sa venujem mojej trestnej veci, kde sa snažím chystať na obhajobu. Podali sme nespočetne veľa trestných konaní, píšeme sťažnosti, vyjadrenia, takže cvičím si hlavu aj v rámci trestného práva.

Zánik NAKA

Národná kriminálna agentúra zanikla k 1. septembru. Vy ste boli predsedom odborového zväzu NAKA, rokoval s vami niekto z prezídia alebo ministerstva vnútra? Mali ste nejaké bližšie informácie o tom, čo sa bude diať?

Chronológia týchto vecí je zhruba taká, že nový minister vnútra sa po svojom nástupe vyjadril, že v pláne je reorganizácia celého Policajného zboru. Prvá etapa boli viceprezidenti Policajného zboru, ďalšia etapa mala byť Národná kriminálna agentúra s tým, že sa ďalej plánuje reorganizácia Policajného zboru ako celku. Oslovil som ich ako predseda základnej odborovej organizácie pri NAKA, že ak bude reorganizácia, tak by sme boli veľmi radi, keby sme ako základná organizácia aj v zmysle zákona boli prizvaní k takýmto stretnutiam, rokovaniam. Keďže si myslíme, že ako organizácia pri útvare, kde sme služobne zaradení alebo ktorý útvar odborovo hájime, by sme mali čo povedať k tejto reorganizácii.

Prizvali vás k tomu stolu?

Ani raz sme neboli prizvaní k nejakým rokovaniam.

Je to porušenie zákona?

Porušenie zákona to podľa mňa úplne striktne nie je, keďže odborový zväz polície v zastúpení svojho predsedu a troch podpredsedov je partner pre ministerstvo vnútra a Prezídium Policajného zboru ako pre prezidenta na rokovanie. Ale na druhej strane, my sme partner pre Národnú kriminálnu agentúru, pre vedenie NAKA. Nástupnícka organizácia bol Úrad boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK) a podľa prezidenta aj ministra si títo vyberali svojich ľudí, čiže vybrali si nástupníckych vyšetrovateľov, operatívnych pracovníkov a iných príslušníkov Policajného zboru podľa dôvery. Myslel som si, že minimálne na nejaké rokovania by sme mohli byť prizvaní z dôvodu, že by sme im vedeli poskytnúť svoj uhol pohľadu k príslušníkom, k tomu, ako by to mohlo fungovať.

Množstvo policajtov do posledného augustového dňa ani nevedelo, kde budú ďalší týždeň v práci. Nevedeli, kam ich preradia, či ostávajú, či pôjdu niekam na okresy, na kraje. Prečo to vedenie do poslednej chvíle tak tajilo?

Neviem vám na to odpovedať, prečo to tajili. Mal som prísľub z odborov, že v prípade, že dôjde k reorganizácii, budeme o tom informovaní. Odbory sa k zoznamom členov a k menám vyjadrovať nechceli, že je to čisto na funkcionároch novovzniknutých útvarov, koho si vyberú. Ale my sme mali dostať menný zoznam osôb, aby sme toto vedeli redistribuovať ďalej. Minimálne svojim členom odborov, ktorí sa ma dennodenne dopytovali na to, či máme nejaké informácie, kde budú zaradení, aby si vedeli aj oni zabezpečiť svoju budúcnosť. To sa však nikdy nestalo. A prečo sa to stalo tak, že v piatok 30. augusta boli rozdávané personálne rozkazy s tým, že od pondelka 2. septembra sa ľudia mali hlásiť v práci? Tak to nie je otázka na mňa.

A čo si o tom myslíte?

Že to bolo šité absolútne horúcou ihlou, pretože vôbec nič nie je pripravené. Tí ľudia nemali pripravené na základných útvaroch, krajských útvaroch ani obvodných oddeleniach kancelárie, nemajú vybavenie, počítače. Všetky osobné veci zostali na úradoch, kde boli predtým zaradení. Či odbor Bratislava, odbor západ, stred, východ. Neviem to ani pomenovať.

Čo sa deje so spismi, ktoré ste mali na NAKA pridelené? Ostávajú v novom úrade alebo si ich berú preradení vyšetrovatelia so sebou?

Údajne existujú nejaké zoznamy, ktoré spisy majú zostať na ÚBOK-u a ktoré majú ísť na kraj a odtiaľ na okres. Vyšetrovateľov, ktorí už boli zaradení na okres alebo kraj, opätovne volali späť do práce, aby si prišli šiť spisy (skompletizovať, pozn. red.), ktoré po nich zostali. Niektoré boli aj týždeň zamknuté v skriniach, majú tam utajované skutočnosti, prílohy, iné veci súvisiace so spismi, stopy, ktoré sú zamknuté asi v kanceláriách, v skriniach. Títo vyšetrovatelia ma oslovili ako predsedu odborov, čo majú robiť, či majú prísť do práce a do služobného úradu, kde už nie sú ani zaradení. A dokončovať spisy, o ktorých sa až 30. augusta dozvedeli, že ich nebudú robiť.

Je to chaos.

Ja si myslím, že stopercentný, pretože tí vyšetrovatelia s tými spismi už nemajú čo manipulovať. Jednoducho už sú zaradení na krajskych, okresných riaditeľstvách alebo obvodných oddeleniach, kde majú určitú náplň práce, ktorú podpísali. A už nemôžu mať pridelený spis na útvare (ÚBOK), ktorého nie sú príslušníkmi. Pre mňa je to nemysliteľné, že môžu zavolať hocijakého okresného vyšetrovateľa: „Poďte viazať spis na ÚBOK.“ Potom sa treba opýtať nadriadených, čo robili do 30. augusta, keď im podriadenie neprichystali spisy.

Vy ste boli preradený v podstate po 15 rokoch v polícii na Okresné riaditeľstvo v Bratislave. Čo to pre vás osobne znamená? Je to nejaký pád, nejaké poníženie alebo budete mať menej práce, keď sa dostanete opäť do práce?

To je dobrá otázka, že keď sa dostanem opäť do práce, keďže u mňa je to závislé na tom, ako rozhodne súd v mojej trestnej veci, resp. ako rozhodnú správne súdy o personálnych rozkazoch.

Ale čo to znamená, ak vyšetrovateľa Národnej kriminálnej agentúry pošlú akoby na začiatok kariéry na okresné riaditeľstvo, kde ste pred rokmi začínali?

U mňa je to návrat ku koreňom. Poznám dosť veľa príslušníkov PZ slúžiacich na druhom okrese v Bratislave. S týmito som sa privítal a mladším príslušníkom rád poskytnem všetky skúsenosti, ktoré som nadobudol ako vyšetrovateľ na NAKA. Beriem to ako etapu svojho života. Skôr ma mrzí to, a možno aj ostatných kolegov, že počas tých X rokov na iných útvaroch ako okres alebo obvodné oddelenie sme si niečo vybudovali. Dostali sme osobné ohodnotenie, dostali sme tomu zodpovedajúce príplatky. Toto všetko zostáva po vašom odchode na útvare, z ktorého ste odišli. Na okrese alebo kraji vám priznajú nejaký osobný príplatok, na ktorý máte nárok, ale tie ostatné peniaze, ktoré ste dostávali za odrobené roky a za to, čo ste dokázali, ostanú inému útvaru.

To sú aké sumy?

Bavíme sa o stovkách eur.

 

 

 

Štefan Mašin v relácií Na rovinu s Laurou Kellö Kalinskou Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

 

Keď hovoríte o tom, aké skúsenosti ste nadobudli na NAKA, čo bol taký váš najväčší prípad, na ktorý do konca života nezabudnete?

S kolegovcami Daňkom a Sivokovou sme robili zločineckú skupinu sátorovcov. To bola taká moja prvá veľká skupina, najprv som to začal robiť sám, ale s odstupom pár dní sme sa spojili my traja dokopy a som za to neskutočne vďačný. Oni ma naučili, ako sa robia naozaj veľké zločinecké skupiny, ako sa odhaľujú takéto veci, svojou precíznosťou a zmyslom pre detail.

V súvislosti so sátorovcami sa dodnes vykopávajú jamy a vyhrabávajú zvyšky obetí.

Áno. Kolegyňa Sivoková má ten prípad, no nevieme, ako ten spis skončí. Či skončí na ÚBOK-u, alebo sa zoberie na kraj, alebo ako skončí. Má tam ešte, myslím, 21 skutkov vrážd v jednom spoločnom konaní, kde má obvinené osoby. Takže áno, tento prípad je sčasti ešte živý, ale sátrovci 1 a 2 sú už právoplatne ukončení, to gro zločineckej skupiny. A ešte sa dočisťovali niektoré vraždy a tie sú ešte stále v konaní. Niektoré telá by sa ešte mali hľadať, takže uvidíme, či budú na to prostriedky a ľudia, ktorí by sa do toho ešte pustili.

Hovorili ste o tom, že sa vraciate ku koreňom, teda na okresnú políciu. Čo vlastne bude novou náplňou vašej práce?

Je to vždy podľa zaradenia príslušníka, kde bude. Ja som na štvrtom oddelení, tam by sa mali robiť úverové podvody, zneužívanie platobných kariet, teda neoprávnené výbery z platobných prostriedkov, kariet a podvody. Taká menšia kriminalita oproti tomu, čo sme robili doteraz. Na druhej strane treba povedať, že toto je kriminalita, ktorá sa ľudí dotýka bytostnejšie. Objasnenie takejto menšej kriminality sa môže zdať z pohľadu ľudí prospešnejšie ako taká závažná kriminalita, ktorá je síce mediálne vnímaná, ale dotkne sa iba niektorých poškodených.

Ale dôležité bolo aj odhaľovanie drogovej kriminality. Určite by Seredčania vedeli povedať, ako drogy zničili život mnohým rodinám a deťom.

To určite áno.

Ako sa zbavili skúsených

Z NAKA preradili približne stovku policajtov, ktorí nepokračujú pri tých najzávažnejších kriminálnych prípadoch, nebudú už pracovať na najväčších kauzách, ale budú pracovať na okresných alebo krajských riaditeľstvách. Je pravdou, že vedenie polície preradilo práve vyšetrovateľov a operatívcov z NAKA, ktorí sa venovali politickým kauzám? Dá sa povedať, že toto bol modus operandi?

Odbory NAKA mali 50-člennú základňu. Ako predseda som obvolal všetkých a môžem povedať, že z tých ľudí, ktorí robili politicky exponované veci, zostali na novom úrade podľa môjho vedomia dvaja. Takých prípadov sa dotkli len čiastkovo.

A všetci ostatní vyšetrovatelia, operatívni pracovníci, ktorí boli v kontakte s priamym vyšetrovaním, spolupodieľali sa na operatívnom preverovaní, operatívnom odhaľovaní, resp. boli v blízkom kontakte s týmito ľuďmi, museli odísť.

Urobil som si pre moju potrebu taký prehľad. Zo stovky je to polovica, ktorých sa to dotklo a boli preradení na nižšie útvary.

To sú všetko vyšetrovatelia a operatívci zo známych prípadov ako Mýtnik, Judáš, Božie mlyny alebo z pracovnej skupiny Očistec? Toto sú práve ľudia, ktorí museli ísť kariérne nižšie?

Všetci, všetci do posledného, a nielen tí. Na východnom Slovensku bola na odbore východu skupina Fénix, tam bolo vyšetrovanie kauzy Vata 1, Vata 2.

To boli podozrenia okolo verejného obstarávania na ministerstve vnútra.

Tam ten príslušník skončil na obvodnom oddelení, niekoľkoročný vyšetrovateľ.

Myslím si, že robil veľmi náročný spis na dokazovanie, odvádzal dobrú prácu, keďže často chodil do Bratislavy a rozprávali sme sa. A tento človek skončil na obvodnom oddelení.

Je to pomsta?

Zo sto ľudí je polovica príslušníkov, ktorí sa iba dotkli niečoho a dokonca sa nemuseli dotknúť, iba boli známi s nami, resp. prejavovali podporu takýmto vyšetrovaniam alebo tým ľuďom aj verejne, na chodbách. A títo museli všetci odísť.

Čítala som niekde na sociálnej sieti, že odstaviť mali aj vyšetrovateľku, ktorá sa venovala vraždám, v polícii bola 26 rokov a preradili ju len preto, že vyjadrila podporu kolegom okolo Jána Čurillu. To sa naozaj stalo?

Je to vyšetrovateľka, ktorá doteraz mala všetky spisy sátorovcov. Pokiaľ viem, nikdy sa priamo nepodieľala na vyšetrovaní nejakých exponovaných káuz s dosahom na politickú sféru. Nebola ani členkou žiadnej takej vyšetrovacej skupiny. A z mne neznámych príčin sa rozhodli zbaviť takejto vyšetrovateľky preradením na krajské riaditeľstvo. Nevravím, že tam nebude posila, ale podľa mojich informácií bude toto jedným z dôvodov, prečo si podá žiadosť do civilu. Čiže v konečnom dôsledku nebude žiadne posilnenie kraja, ale bude to viesť k tomu, že príslušníčka s naozaj dlhoročnými skúsenosťami opustí rady polície a odíde do civilnej sféry.

Vy ste spomínali zhruba päťdesiatku z tej stovky preradených, koľko z nich tak uvažuje o tom, že radšej odíde, ako byť takto povedzme ponížený alebo kariérne zostúpený?

Z našej skupiny sa to zatiaľ dotklo štyroch-piatich ľudí, čo sme priamo komunikovali, ktorí idú aktuálne do civilu. Ide o dlhodobých príslušníkov PZ. Zavážilo aj to, že operatívny pracovník bol preradený na vyšetrovateľskú funkciu a vyšetrovateľ zase na operatívnu funkciu. Samozrejme, je to vždy právo nadriadeného s personálnou právomocou, kam ich aktuálne zaradí asi podľa voľných miest. Ale mne ako príslušníkovi, ktorý by dbal na to, aby bol PZ funkčný, toto nedáva logiku. Neviem si predstaviť, ako to pomôže, že vyšetrovateľa s 26-ročnou skúsenosťou, ktorý robil prvú zločineckú skupinu na Slovensku, preradia na operatívnu funkciu.

Teda na prácu, ktorú nikdy nerobil.

A toto má za následok, že pôjde do civilu. Takisto mám informácie od ostatných starších kolegov, že zvažujú odchod.

Prezident Policajného zboru Ľubomír Solák tvrdil a tvrdí, že tých 100 policajtov z NAKA rozdelili tak, aby ostali v mieste svojho bydliska a že v podstate išlo o dôveru, teda nadriadení si vybrali, komu dôverujú a komu nie. Dá sa na to pozerať aj takto?

Môže byť, je to právo nadriadených vybrať si. Ale na druhej strane, my sme tiež ponúkli vtedajšiemu vedeniu NAKA, aby sme boli nápomocní pri výbere alebo aby sa pozreli aj na pohľad odborov. Tam sú najskúsenejší vyšetrovatelia, resp. ľudia, ktorí sú tam od vzniku NAKA a predtým úradu. Chceli sme prispieť svojimi skúsenosťami, ale k tomuto nedošlo. Požiadali sme, aby nám boli ozrejmené kritériá, ako budú príslušníci vyberaní. Či na základe prípadov, ktoré riešili, ich obtiažnosti alebo na základe toho, ako dlho sú príslušníci špecializovaného útvaru, alebo podľa dĺžky odslúžených rokov. Doteraz nám nikto nejaké zmysluplné kritériá nedal. Najstarší operatívci, najstarší príslušníci bývalej protizločineckej jednotky, kde som doteraz pôsobil, odišli. Zostali tam štyria príslušníci za Bratislavu, z ktorých jeden je služobne starší, má aj skúsenosti, ale ďalší traja príslušníci boli v NAKA asi dva-tri roky.

Takže nemohli mať väčšie skúsenosti ako tí preradení kolegovia.

Oproti tým, ktorí išli preč, mali minimum skúseností.

Keď sme mapovali posledné mesiace v polícii, často sa skloňovalo slovo neistota. Neisté zvyšovanie platov, neistá budúcnosť, neisté zmeny, neistota z masívneho odchodu policajtov. Ako by ste opísali súčasný stav vy?

Súčasný stav v polícii by som vedel opísať zo svojho funkčného zariadenia, kde som bol. Tiež sme mali neskutočné problémy obsadiť voľné miesta. NAKA mala vyše 600 plánovaných tabuľkových miest, pričom obsadených ku dňu reorganizácie bolo okolo 430. Ako vedúci som mal za úlohu hľadať a vyberať ľudí pre pôsobenie na svojom oddelení, čo bol veľký problém. Nevedel som tých ľudí motivovať, aby išli pracovať na náš útvar. Ak by sa nám to aj podarilo, určite by sme sa dostali do kompetenčného sporu, pretože vo všeobecnosti je nedostatok príslušníkov. Riaditelia krajov či okresov napríklad v Bratislave alebo v Trnave by len ťažko uvoľnili pre potreby NAKA svojich ľudí. Vnímam to tak, že je podstav príslušníkov na všetkých úrovniach PZ od tých ľudí, ktorí sú najdôležitejší pre kontakt s občanmi, od obvodných oddelení. Od kolegov viem, že niektoré obvodné oddelenia majú iba riaditeľa a zástupcu alebo riaditeľa a jedného príslušníka.

Chýbajú hliadky, čo sa odzrkadľuje aj na bezpečnosti občanov, pretože ak nejaké územie malo tri alebo štyri hliadky počas nočnej služby a teraz má dve hliadky, tak jednoducho tie dve hliadky chýbajú. A toto zaujíma občanov. Občanov zaujímajú policajti prvého kontaktu, to má potom za následok zvýšenie kriminality a vplýva to aj na jej objasnenosť. Hliadky dokážu chytiť páchateľa na mieste činu alebo pri páchaní trestného činu. Ak tam tá hliadka nie je, tak zrejme toho páchateľa chytiť nemôže.

Ja som síce fungoval na najvyššie postavenom útvare (NAKA), ale bez súčinnosti od nižších útvarov, bez servisných služieb by to nikdy nefungovalo. A tuto všade ľudia chýbajú. Bezpečnostná situácia sa vyvíja od najnižších útvarov až po najvyššie. Vždy, keď nejaké súkolie škrípe alebo nie je dobre personálne zabezpečené, tak sa to prejaví na celom fungovaní Policajného zboru.

Šéf polície Ľubomír Solák koncom augusta hovoril o odchode viac ako 1 100 policajtov. Hrozí rozpad Policajného zboru?

Nie som kompetentný na to, aby som povedal, či hrozí alebo nehrozí, zatiaľ sa to vždy podarilo nejakým spôsobom zaplátať. Ale minimálne hrozí veľká demotivácia ľudí, ktorí budú robiť na základných útvaroch. Z rozhovorov na okresnom riaditeľstve vnímam, že policajtom sa navyšujú služby. Tí ľudia už ani nie sú šťastní za nadčasy, pretože nemajú čas na svoje rodiny. Načo sú im peniaze, keď tie peniaze chcú minúť so svojou rodinou a na to nemajú čas, lebo sú stále v službe? Alebo sa tie služby šponujú tak, aby sa pokryla hliadková činnosť v nejakom obvode. Určite bude na motiváciu vplývať aj to, ak ešte odídu starší a skúsenejší policajti.

Policajti z rôznych regiónov nám hovorili práve o probléme s hliadkami. Že si dnes dokonca musia vyberať, kam pôjdu a kam nie, ako dlho im to bude trvať. Musia si vyberať, komu sa budú venovať hneď a komu až neskôr. Myslíte si, že do konca roka to ľudia pocítia ešte masívnejšie?

Nepoznám presné čísla. Isto viem povedať iba to, že ak odídu tí starší a skúsenejší a zostanú iba tí mladší a tí, ktorí mali čerpať skúsenosti od starších, tak občan to pocíti napríklad na výkone kvality služby. Samozrejme, nie všetci mladí sú zlí, ale tí mladí musia naberať niekde skúsenosti. Mladý policajt ich naberie iba od staršieho, pretože škola im dá iba teoretické predpoklady, ale tú prax naberie najmä od staršieho príslušníka. Ak sa títo rozhodnú odísť do civilu, vzhľadom na štedrú valorizáciu dôchodkov, tak problém bude aj s výkonom služby vo vzťahu k občanovi. Vnímam to ako problém a môže to byť problém na všetkých úrovniach, od operatívnych pracovníkov cez vyšetrovateľov. Dá sa učiť aj na vlastných chybách, ale pocíti to občan.

Vláda sľubovala zvyšovanie platov. Napokon sa to v dobe šetrenia nepodarilo. Minister vnútra oznámil mimoriadne odmeny, náborový príspevok päťtisíc eur pre začínajúcich alebo stabilizačný príspevok pre skúsených policajtov, ak v zbore ostanú. Dokonca sa spomína aj benefit – vlaky zadarmo. To je niečo, čo by policajtov prilákalo alebo udržalo v zbore?

Ja to mám ďaleko na stanicu, takže ja tento prípad nebudem. Ale pozrime sa na ten príspevok päťtisíc eur. Je to pre policajta, ktorý nastúpi, a u policajtov s odrobenými aspoň 20 rokmi. Ale tento príspevok vôbec nerieši policajtov „medzi“, teda tými, ktorí už odslúžili rok až po tých, ktorí majú menej ako 20 rokov. Tí sú vo vákuu? Však to je skupina policajtov, ktorých je v zbore väčšina. A keď títo necítia motiváciu pracovať, tak to môžu preniesť minimálne na tých, ktorí ten náborový príspevok dostanú pri vstupe do zboru alebo na zotrvanie. Nevidím to ako systémové riešenie.

Tvrdíte, že neviete, či hrozí rozpad Policajného zboru. Teraz sa čaká na prelom septembra a októbra, keď sa očakáva ďalšia vlna odchodov. Čo potom? Nastúpia vojaci alebo by bolo riešením vyhlásenie mimoriadneho stavu? Hovorí sa o tom medzi policajtmi?

Neviem sa k tomu presne vyjadriť. Zachytil som iba príhovor pána prezidenta PZ, ktorý povedal, že by mali vypomáhať vojaci. Pri všetkej úcte k Armáde Slovenskej republiky, myslím, že tá má svoje poslanie, svoje úlohy a ich úlohou isto nie je sedieť pri policajtovi z dôvodu, že ich je málo. To armádu nemá čo zaujímať. Úlohou vojakov nie je byť s policajtom v aute. A položme si otázku: Čo by taký vojak v hliadkovej činnosti s policajtom urobil? Podľa zákona o Policajnom zbore nemá absolútne žiadne oprávnenia.

Mohol by niečo zapisovať? Robiť administratívu?

Možno by mohol zapisovať nejaké myšlienky toho vodiča, ktorý by šoféroval vozidlo. Ale iné mi nenapadá. Ešte by sa mohol s policajtom rozprávať, aby nebol sám v službe.

Takže skôr morálna podpora.

Asi skôr. Ale reálny prínos pre policajta, ktorý bude s tým vojakom, tam nevidím.

Kauza čurillovci

Poďme k vášmu prípadu. Ste obvinený od septembra 2021. Inšpekcia vás stíha za to, že ste zneužili svoju právomoc, keď ste si vraj s kolegami Jánom Čurillom, Pavlom Ďurkom a ďalšími vymysleli podozrenia o ľuďoch z inšpekcie. Podľa obžaloby ste chceli obviniť týchto ľudí účelovo. A vy konkrétne ste dokonca podpísali tzv. uznesenie o začatí stíhania, teda odštartovali ste ten sporný prípad. Prečo ste to urobili?

Prišiel za mnou môj nadriadený a povedal, že na oddelenie príde takýto spis. S tým, že mi ho pridelí ako podriadenému. Ako príslušník, ktorému nadriadený pridelí spis, som ho preveril, tým pádom som sa oboznámil s informáciami, ktoré v spise v tom čase boli, so všetkými podozreniami. Kolegovia vypracovali uznesenie, keďže v tom čase som sa na tom nemohol spolupodieľať a pripadalo mi logické, aby to robil niekto, kto má o tom najviac informácií. Prišli za mnou, oboznámili ma opätovne s tými informáciami, ktoré viedli k vydaniu toho uznesenia a na základe toho som ja uznesenie podpísal. Ja som sa s tým stotožnil, bol som oboznámený s informáciami, ktoré predchádzali jeho vydaniu, a začal som vyšetrovať. Teda robiť to, za čo ma štát a občania platia.

Mohli ste povedať tým svojim kolegom nie?

Mohol som povedať nie, keby mi neukázali alebo neprezentovali také informácie, ktoré by boli podkladom pre vydanie takého uznesenia. V takom prípade by som sa s realizačným návrhom vyrovnal inak, buď by som žiadal jeho doplnenie, alebo by som to odmietol.

Kauza, ktorú ste začali vyšetrovať, spočívala v tom, že ľudia z inšpekcie spolupracujú s nejakými ľuďmi zo Slovenskej informačnej služby. Za inšpekciu sa tam spomínala vyšetrovateľka Diana Santusová. V čase, keď ste to všetko preverovali a riešili, boli vaše kancelárie odpočúvané. Tušili ste, že vás inšpekcia odpočúva, kým vy riešite ľudí z tohto úradu?

Ja som o tomto nemal absolútne žiadnu informáciu. A aj keby som mal, tak by som svoje správanie nezmenil, keďže som toho názoru, že som nerobil absolútne nič protiprávne. Takže ak by niečo odpočúvali, tak odpočúvajú iba moju prácu a moju činnosť, rovnako by odpočúvali aj iné prípady. Zistili by, ako to funguje u nás, ako sa robí, možno by sa naučili niečo nové.

Ale neskôr som sa dozvedel, že kolegovia mali informácie od jedného príslušníka zločineckej skupiny takáčovcov. Upozornil ich, že ich kancelárie by mohli byť odpočúvané. Dozvedel sa to s odstupom času. Tento človek mal prepojenie skôr na informačné služby ako na inšpekciu. Z toho možno oni vydedukovali, že za odpočúvaním môže stáť aj niekto iný ako Úrad inšpekčnej služby. A práve kvôli prepojeniu tejto osoby a kvôli jej stykom sa naše podozrenie opäť iba utvrdilo.

Takže ste mali nejaké podozrenia. Nenastala v lete 2021 na NAKA práve preto panika?

U mňa panika nenastala. Ku mne prišiel nadriadený, ja som nebol súčasťou vyšetrovacej skupiny Očistec, ja som nerobil na tých exponovaných kauzách, ktoré vyšetrovali, čo je asi veľmi dobré, keďže to spustilo toto všetko. Informácie, ktoré mi boli odovzdané, tie som sa snažil potvrdiť alebo vyvrátiť, v podstate my sme to vyšetrovanie mali na začiatku. Robil som nejaké úkony, o ktorých nakoniec aj krajský súd povedal, že skôr potvrdzujú naše vlastné zistenia a vyvracajú to, čo nám inšpekcia chce prišiť.

Vyšetrovanie mohlo skončiť hocijako. Kladú mi za vinu, že som sa venoval konkrétnym menám, ale to nie je pravda. Viedol som všeobecné vyšetrovanie, chcel dokonca tieto osoby ako pani Santusová, pán Višváder vypočuť. Mal som ich predvolaných a chcel som im dať možnosť vyjadriť sa. Keby som im chcel nejako ublížiť, nedajbože ich zadržať, ako oni prezentujú, že sme to mali v pláne, tak by som si ich nepredvolával. Ja som ich cez ich nadriadených predvolal, chcel som im položiť otázky relevantné pre vyšetrovanie. Keby sa k nim vyjadrili, dali mi podklady, možno by to vyšetrovanie išlo iným smerom.

Podarilo sa vám ich niekedy vypočuť?

Nepodarilo. Ja som ich predvolal, ale potom mi na generálnej prokuratúre cez paragraf 363 zrušili uznesenie o začatí trestného stíhania. Kolegovi operatívcovi som odovzdal celý dovtedy vyprodukovaný vyšetrovací spis, nech ho zanalyzuje. Podľa môjho názoru bolo vyšetrovanie oprávnené, tak nech opäť spracuje realizačný návrh. To bol ten druhý realizačný návrh, ktorý unikol do médií. Myslel som si, že stihnem vydať nové uznesenie o začatí trestného stíhania dovtedy, kým oni majú termín na výsluch. Toto sa mi však nepodarilo z objektívnych príčin, keďže som nezohnal všetky potrebné súhlasy a z toho dôvodu som zrušil ich výsluchy.

Nesvietila vám už vtedy kontrolka? Začali ste vyšetrovať, ešte ani nikoho neobviníte a generálna prokuratúra úplne unikátne zruší celý prípad. Nikdy predtým sa nič podobné nestalo. Nesvietila vám už vtedy kontrolka, že to je nejaké čudné?

Nie. Znova iba zopakujem, že som iba robil svoju prácu. Ja som bol presvedčený, že v dvadsiatom prvom storočí je nemysliteľné, aby v demokratických krajinách bol niekto stíhaný za svoju robotu, ktorú robí podľa najlepšieho presvedčenia a vedomia a svedomia. Čiže žiadna kontrolka. Vedel som, čo vyšetrujem, a robil som iba to, za čo má štát a občania platia.

Za tieto slová si musia zodpovedať ľudia, ktorí ich povedali. Ale patrí to k takej hrubšej hantírke. Samozrejme, isto nie voči nejakej osobe. Ale myslím si, že na každom okrese, kraji aj na NAKA nebolo výnimkou používať taký slovník.

V odposluchoch zaznievali aj dôležité veci. Vaši kolegovia sa rozprávali o tom, ako napasovať podozrenia okolo Diany Santusovej a ďalších ľudí z inšpekcie. Vyslovene sa bavia o tom, či to môže byť zločinecká skupina alebo radšej sabotáž, alebo či je lepšie, aby to bola korupcia a čo budú vlastne tie úplatky, čo bude protihodnota. Nie je toto jasný dôkaz, že v skutočnosti nešlo o preverovanie, ale skôr o to, aby to mohla vyšetrovať NAKA a dozorovať špeciálna prokuratúra, pod ktorú také prípady spadajú?

Môže to tak vyznieť. Ale ja si to práve nemyslím. Aj v rámci realizačného návrhu, ale aj mimo neho v tom čase existoval aj iný úradný záznam, ktorý je opomínaný. Je asi z 20. júna 2021. Pojednával o podozrení z korupčnej trestnej činnosti. Tento záznam bol súčasťou spisu hneď po vydaní uznesenia o začatí trestného stíhania. Nebol síce súčasťou realizačného návrhu, ale keby si GP vypýtala celý spis, ako sa to má robiť, tak v tom spise ten úradný záznam bol zašitý. Hovorí o tom, že príslušníkom aj na NAKA alebo aj na inšpekcii mali byť sľúbené výhody za to, ak budú konať nejakým spôsobom. Korupcia nie je iba to, že ja vám ponúknem úplatok alebo vám dám peňažnú výhodu. Ale môžem vám sľúbiť aj inú výhodu.

Napríklad povýšenie v práci.

Napríklad to alebo preradenie na inú funkciu. Zhodou okolností sme v našej trestnej veci absolvovali výsluch aj jedného svedka, ktorý zotrval na tom, čo povedal mne do výsluchu o výhodách v prospech jedného príslušníka. Bol spomínaný v tom úradnom zázname, čiže sám potvrdil podozrenie, ktoré tam bolo. Potvrdil, že niekomu bola ponúknutá výhoda, ak bude konať určitým spôsobom, že má takú informáciu. Aj toto ma postupom času utvrdilo v tom, že v tom, čo sme začali, sme pokračovali dobre.

V podstate sme sa v rámci vyšetrovania dostali presne k tomu istému. Ja ako vedúci som bol neskôr kontrolným orgánom vyšetrovacej skupiny Očistec, kde sme sa dopátrali k tomu, že vyšetrovací tím Oblúk taktiež začal trestné konanie za trestný čin zneužívanie právomoci verejného činiteľa, kde neskôr, keď sa toto konanie dostalo na generálnu prokuratúru, tá to odstúpila na Úrad inšpekčnej služby s tým, že ide o jasnú korupciu, a otázky v rámci výsluchov sa začali. Čo viete povedať ku korupčnému správaniu konkrétnych ľudí? Takže vyšetrovateľ sa pýta na korupčné správanie? Generálna prokuratúra v konaní vidí jasnú korupciu, ale Úrad inšpekčnej služby v rámci vyšetrovacieho tímu viedol trestné stíhanie za zneužitie právomoci verejného činiteľa iba preto, aby dozor vykonávala iná prokurátora ako vtedajší Úrad špeciálnej prokuratúry. Tak isto sa môžeme rozprávať o pánovi Kaľavskom.

Vrátim sa k tým odpočutým rozhovorom. Z nich vyplýva, že o tom, aké podozrenia sú tam, ako sa napíšu, kto tam menovite bude napísaný, tak to všetko riešili vaši kolegovia. A vás akoby potrebovali len na ten finálny podpis, lebo ste neboli súčasťou pracovnej skupiny Očistec. Neberiete to s odstupom času tak, že vás využili alebo dokonca zneužili?

Vôbec. Znova zopakujem. Prišiel za mnou nadriadený, povedal, že to budeš robiť. A ja ako príslušník Policajného zboru rešpektujem to, čo mi povie nadriadený. Dal mi ten prípad. Vedel o mojich kvalitách, tak mi to dal.

Prvé obvinenie

V septembri 2021 vás zadržali, rovnako aj Jána Čurillu, Pavla Ďurku a ďalších. Najprv ste boli v tzv. CPZ – to je cela policajného zaistenia. O nej sa hovorí, že je vlastne ešte horšia ako väzba. Tam vám už došlo, že je to vážna situácia a ide do tuhého?

Že ide do tuhého, mi došlo asi vtedy, keď mi vzniesli obvinenie. Vypočuli ma ako obvineného a vrátili ma naspäť do cely. Vždy je to po výsluchu obvineného 50 na 50. Či vás prepustia, alebo vás umiestnia naspäť do cely. A keď vás umiestnia naspäť do cely, tak tušíte, že vtedy pôjde návrh na väzobné stíhanie. Bol som si viac-menej istý, že pôjde návrh na väzbu na moju osobu.

A keď prišiel, tak čo vám išlo hlavou?

Tak som si ten návrh prečítal. V tú noc som nespal veľa, lebo som sa snažil nájsť nejakú argumentáciu proti tomu, čo je tam napísané. Ja som toho názoru, že ja jediný som mal asi kolúzny dôvod väzby. Bolo to kvôli úradnému záznamu, ktorý na mňa napísali, hoci ten tiež nekorešpondoval s realitou. A tak som si chystal nejakú obhajobu, ktorú sme potom s obhajkyňou predniesli, nakoniec som prišiel na súd, ktorý bol podľa mňa fraška.

To bolo na bratislavskom okresnom súde pred sudcom Jurajom Kapinajom. Ten vás napokon aj zobral do väzby. Ja som sa dopočula, že ste mali voči dianiu na súde výhrady. Je to neverejné konanie, takže sme tam nemohli byť. Čo sa tam dialo?

Na súde sa rozoberal môj návrh na väzbu, hlavne ten kolúzny dôvod. Bol spísaný úradný záznam, že ja som mal po príchode inšpekcie a zadržaní povedať kolegyni, že „volaj Lipšicovi“.

Ja som to však povedal kolegyni s tým, že „zavolaj Lipšicovi ako dozorovému prokurátorovi, berú nám spis“. Pretože inšpekciu po príchode zaujímal len tej jeden môj spis a ja som chcel informovať dozorového prokurátora Lipšica.

Prokurátor, ktorý bol so mnou na väzbe za krajskú prokuratúru, vravel, že to je nezmysel, že ja nemám čo kontaktovať dozorového prokurátora, keď mi bolo už skôr zrušené uznesenie podľa paragrafu 363.

Ale prípad bol pritom naďalej živý, vy ste v ňom pokračovali.

Áno, prípad bol živý a tým sa bolo treba zaoberať. Aké sú tam podozrenia a či smerujú ku korupcii alebo k zločineckej skupine. Príslušný prokurátor je ten, k akému trestného činu smeruje podozrenie.

Sudca Juraj Kapinaj povedal, že „zase Lipšic“, dal si rúško cez nos, cez oči, ľahol si do polohy ležmo a začal si točiť spinkou v pojednávacej miestnosti. Ja som sa pozrel na obhajkyňu, lebo som nevedel, či mám pokračovať vo výsluchu alebo čo mám robiť ďalej. On to zaregistroval, povedal mi, že vyzerá to tak, že ho nezaujíma, čo rozprávam, ale že on to počúva, že kľudne môžem hovoriť ďalej. Po pár sekundách sa posadil, potom opäť a akože venoval mi svoju pozornosť. Toto som považoval za také dosť neštandardné.

Počas výsluchu na súde sa v podstate prejednáva vaša krátkodobá budúcnosť ohľadne väzby. A službukonajúci sudca sa tvári, akoby ste tam asi ani neboli. No bolo to také neštandardné.

(Poznámka redakcie: Sudca Juraj Kapinaj v reakcii napísal, že „vyjadrenie obvineného vyšetrovateľa Štefana Mašina sa nezakladá na pravde“.)

Potom sme vyšli pred pojednávaciu miestnosť, kde má službukonajúci prokurátor zase vyzval, že nech si vyberiem, kde chcem vykonávať väzbu.

Myslíte Juraja Chyla z Krajskej prokuratúry v Bratislave.

Áno. Povedal, že nech si vyberiem, kde chcem vykonávať väzbu. Ja som sa pozrel, že veď ešte nie je ani rozhodnuté o tom, či vlastne do väzby budem zobratý. Tak on, že dobre, tak pre prípad, že ma teda zoberú, či chcem byť v Bratislave. Lebo že už prijal opatrenia proti kolegom, že tí budú vlastne premiestnení z výkonu väzby niekde inde.

Asi rátal s tým, že pôjdete za mreže aj vy.

Asi mal nejaké informácie, že pôjdem. Áno.

Keď spomínate sudcu, ako sa k vám správal, možno niečo podobné zažívali aj iní obvinení. Mali ste z toho dojem, že je to objektívny a spravodlivý proces alebo prejednávanie návrhu? Že to má úroveň?

Ja som bojoval v tom čase za seba, za svoju osobu, snažil som sa všetko vysvetliť, snažil som sa vysvetliť svoje konanie, konanie kolegov, čo mu predchádzalo. Bol som stále presvedčený, že sme nič zlé neurobili. O tom som presvedčený doteraz, že jednoducho sme sa nedopustili trestnej činnosti a robili sme iba to, za čo nás občania platia.

To bola vízia, ktorú som vtedy mal. Nejsť do väzby a skúsiť tomu sudcovi vysvetliť, že to, čo sa proti nám deje, je v podstate podľa mňa odplata. Že to, čo nám dávajú za vinu – že sme niečo chystali a skúsili ho zavrieť –, tak podľa mňa inšpekcia urobila presne to, čo nám dávajú za vinu. Mali podozrenie, že niečo chystáme, aj keď v realite to nebola pravda. Oni si to z určitých krokov mysleli a urobili protiopatrenie, aby sme ich nepredbehli. Toto som chcel nejakým spôsobom vysvetliť a chcel som povedať, ako sa veci majú. Ale nakoniec sme skončili vo väzbe.

Za mrežami

Aká to bola skúsenosť? Skončili ste vo väzbe v Justičnom paláci v Bratislave, kde možno končia mnohí obvinení alebo odsúdení, ktorých ste vyšetrovali práve vy. Tak aký to bol pocit?

Ako policajt som priestory väzby a výkonu trestu poznal. Robili sme tam prehliadky, chodili sme tam na týždennej báze.

Takže priestormi to pre vás nebol šok.

Nebol. Vedel som, ako to tam vyzerá, vedel som, aký personál tam pracuje, aké sú zhruba podmienky. Dá sa povedať, že z tohto pohľadu som mal možno výhodu. Samozrejme, prvé zdesenie, čo bude s rodinou. Máte záväzky, manželku, mal som šesťmesačného syna, ďalšie dve staršie deti. Mal som účty, platby. Po zdravotnej stránke – ja som diabetik. Strašne veľa vecí vám behá po rozume, na toto sa pripraviť nedá.

Ale stále viete, že ako to zhruba funguje, poznáte systém. To vám trochu naštartuje hlavu na to, aby ste mysleli trošku pozitívne. Že raz sa to aj tak skončiť musí, ale dovtedy myslíte na to, aby to prebehlo možno čo najprijateľnejšie pre rodinu a pre všetkých v okolí.

Mnohí politici súčasnej koalície hovorili o tom, že väzba je také prostredie, ktoré vás donúti povedať aj to, čo ste nespravili. Napadlo vám to niekedy, že natriete kolegov? Poviete to, čo chcú počuť, a budete mať pokoj?

Nikdy. Lebo som nič také ani nemohol povedať. A ani mi také nenapadlo. Ja som presvedčený, že som vyšetroval dobre, tak som to robil. Nemohlo mi napadnúť niekoho udať alebo voči niekomu krivo svedčiť, keď sa to proste takto nikdy nestalo a toto by bolo úplne proti mojim zásadám.

Krajský súd v Bratislave zhruba po troch týždňoch posudzoval váš prípad a väzbu. Prepustil vás a povedal, že nevidí dôvod ani na väzbu, ale ani na vaše stíhanie. Odposluchy vyhodnotil ako štandardné porady medzi policajtmi. Napriek tomu po takmer troch rokoch prokurátor podal obžalobu a pravdepodobne vás čaká hlavné pojednávanie. Pripúšťate, že tento celý prípad môže skončiť aj vaším odsúdením?

V rámci súdnictva na Slovensku si myslím, že sudcovia sú fundovaní, poznajú právo. Ak budú pozorne počúvať a zohľadnia všetky vykonané dôkazy v spise, tak som presvedčený, že v demokratickej spoločnosti by sa to odsúdením skončiť isto nemalo.

Politici vás prepierali na tlačovkách, púšťali vaše nahrávky, čítali správy, menovali vás, dokonca vás označili za člena zločineckej skupiny čurillovci. Aj keby vás súd oslobodil spod obžaloby, myslíte si, že je možné očistiť sa aj v očiach verejnosti?

Možno v tom by nám mohol pomôcť práve tento súdny proces, aby sa verejnosť dozvedela, ako sme pracovali, ako sme fungovali, a možno nielen tento súdny proces. Bolo by dobré, keby sa otvorili aj iné pojednávania, napr. kauza Očistec, ktorú kolegovia na NAKA aktívne riešili.

Očistec je kauza, kde sú obvinení ako členovia zločineckej skupiny TIbor Gašpar, Norbert Bödör a ďalší.

Áno, a mnohí expolicajti. Verejnosť by si urobila názor na to, aké boli naše metódy vyšetrovania, ako sme postupovali, čo sa nám podarilo objasniť do takej miery, aby bolo možné podať obžalobu.

A príkladom môže byť aj naše konanie, kde by si mohli urobiť obraz o tom, čo sme chceli my objasniť a ako fungovali metódy vyšetrovania proti nám. Som presvedčený o tom, že keby sme my vyšetrovali tak, ako vyšetrovala inšpekcia nás, tak by sme boli dávno v civile.

Už desiatky minút sa bavíme o tom, v akom stave je polícia – že ju masívne opúšťajú skúsení vyšetrovatelia, novým ľuďom sa do polície až tak veľmi nechce. Do toho zrušenie NAKA, vyšetrovatelia, ktorí robili na najväčších kauzách, sú doma, sú obvinení, postavení mimo služby a s nejasným výhľadom do budúcna. Je toto ešte napraviteľný stav v Policajnom zbore?

Ale áno. Aj po príchode na okresné riaditeľstvo som videl veľmi veľa zapálených ľudí, veľmi veľa ľudí, ktorí chcú robiť túto prácu. Táto práca je službou pre občana, a ak sa nájde dostatočný počet takto zapálených policajtov, ako som videl napr. na okrese dvojke alebo ako boli moji kolegovia na NAKA, ktorí sa teraz rozprášili na okresné, krajské riaditeľstvá, obvodné oddelenia, tam môžu odovzdávať svoje skúsenosti. Môžu opäť niekoho zapáliť pre prácu, kto možno nebol taký motivovaný. Práve títo môžu odovzdať skúsenosti. Vôbec v tom nevidím problém, ľudia si nás platia, my sme tu pre ľudí, to je základná zásada policajta. Sme tu pre občanov a máme byť motivovaní k tomu, aby sme im pomáhali. Ak sa nájde dostatočný počet, čomu verím, tak vôbec nevidím problém v tom, že by tento systém nefungoval. Je to o ľuďoch, tento systém je dávno postavený na ľuďoch a nie na materiálno-technickom zabezpečení, ktoré absolútne nefunguje. Tento systém funguje práve vďaka ľuďom, nie kvôli tomu, čo je za tým systémom.