Predsedníčka súdnej rady Marcela Kosová o správe z Bruselu:

https://cdn.jwplayer.com/previews/yKYXrBDJ

Vo štvrtok počas zasadnutia rady by sa mala verejnosť dozvedieť výsledky auditu. Zo zverejneného dokumentu, ktorý podpísala predsedníčka Kosová, vyplýva, že Mazák v minulosti posielal ministrovi spravodlivosti aj také uznesenia, ktoré neschválila súdna rada. Napríklad čo súdna rada neschválila, akého kandidáta rada ďalej neposunula do užšieho výberu na sudcu ľudskoprávneho súdu, aké sudkyne rada nepreložila na iný súd.

Medzi zisteniami je aj súhrn finančných nákladov, ktoré štát preplatil bývalému predsedovi Mazákovi pri cestách lietadlom z Viedne do Košíc a späť alebo z Viedne do Luxemburgu a späť, kde má druhý trvalý pobyt (okrem Košíc). „Spolu to predstavuje sumu 15 200, 49 eur. Podstatnú časť tejto sumy tvorí refundácia leteniek za cesty do Luxembrugu a späť," konštatuje sa vo výsledkoch auditu predsedníčky.

https://cdn.jwplayer.com/previews/PELTe17u

Už pri Mazákovom odvolávaní traja členovia a iniciátori jeho odchodu tvrdili, že dovtedajší šéf rady „používa totalitné metódy a ktorý si zo súdnej rady urobil súkromnú firmu na zbieranie informácií na sudcov pre svoje vlastné účely“. Za jeho odvolanie hlasovalo desať členov, z toho sedem sudcov.

Sporili sa o to, či predseda súdnej rady má alebo nemá právo nahliadať do trestných spisov a vyžiadať si z polície alebo prokuratúry podrobné informácie, ak preveruje podnety a uvažuje o disciplinárke voči konkrétnemu sudcovi.

Mazák tvrdil, že právo na to mal a vyplývalo mu to priamo zo zákona. Dostával vraj stovky podaní a venoval sa len tým najzávažnejším.

Kritici mu vyčítali, že takéto právomoci nemá sám predseda, ale súdna rada ako kolektívny orgán.

Správa o právnom štáte

Súdna rada vo štvrtok bude hlasovať aj o stanovisku k takzvanej Správe o právnom štáte o 2024, ktorú nedávno vypracovali v Bruseli. Správa bola pomerne kritická, no podľa viacerých členov rady nezohľadnila stanovisko deviatich členov súdnej rady.

Tí napríklad kriticky hodnotili novú súdnu mapu, teda reorganizáciu súdov na Slovensku, zrušenie či zlúčenie niektorých súdov a presun niektorých sudcov.

Predsedníčka Kosová kritizuje transparentnosť zástupcov Európskej komisie, ktorí odvolali plánované stretnutie a nové už ani nikdy nezvolali.

Sudkyňa a členka rady Dana Jelinková Dudzíková vo štvrtok priblížila, ako vyzeralo online stretnutie s niektorými zástupcami z Bruselu. „Základné odpovede sa v správe nenachádzajú," tvrdila Jelinková Dudzíková. Riešili tam témy ako zmena trestnej politiky štátu, zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, či spomínaná súdna mapa alebo odvolateľnosť členov súdnej rady.

„Ako by sa Európska komisia snažila pretlačiť jej predstavu o odvolateľnosti členov súdnej rady do našej Ústavy," poznamenala Jelinková Dudzíková s tým, že Komisia zároveň ignorovala stanovisko deviatich členov. „Súdna mapa nepriniesla žiadny pozitívny krok, nevyriešila základný problém v nedostatku ľudských zdrojov a finančného ohodnotenia... S týmto sa Komisia nijako nevysporiadala," dodala.

Naopak, deväť členov rady obhajovalo fungovanie známeho paragrafu 363, ktorým môže generálny prokurátor zrušiť právoplatné nezákonné rozhodnutie policajta či prokurátora, napríklad aj vznesené obvinenie.

Jelinková Dudzíková poznamenala, že kým stanovisko jej a jej kolegov sa v Správe o právnom štáte nenachádza, ale stanovisko mimovládky Transparency international Slovensko o hodnotení sudcov či zmenách v trestných kódexoch sa do obsahu dostalo.

Sudkyňa: Komisia je nespokojná s výsledkami volieb

Členka súdnej rady dodala, že do dokumentu z dielne Komisie sa nedostala ani kritika niektorých médií, ktorá podľa nej prispieva k negatívnemu vnímaniu súdnej rady a ktorá predchádzala aj útoku na premiéra Roberta Fica v máji 2024.

„Správa Komisie je politický nástroj, ktorý odráža nespokojnosť s výsledkami parlamentných volieb na Slovensku," vyhlásila Jelinková Dudzíková s tým, že ide o jej hodnotiaci úsudok.

Advokátovi a členovi rady Martinovi Bezákovi sa nepáči, že Komisia v správe zasahuje do vnútroštátnej organizácii polcíie či prokuratúry, keď kritizuje napríklad zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP).

Po publikovaní Správy o právnom štáte ostal prekvapený aj známy bratislavský sudca Peter Šamko. „Nie je to objektívny obraz právneho štátu," povedal na štvrtkovom zasadnutí. Kritizoval, že verejnosť nepozná konkrétnych autorov, ktorý sa na obsahu podieľali.

Šamko opakovane zdôraznil, že zrušenie ÚŠP nemôže mať nič spoločné s odhaľovaním korupcie, keďže prokuratúra ako taká nevyšetruje a neodhaľuje. To podľa neho robí operatíva, polícia, prípadne súdy, ktoré napríklad vydávajú súhlas na odpočúvanie páchateľov.

Sudca Krajského súdu v Bratislave, naopak, vyčíta, že koalícia ďalšou novelou trestného zákona upravila prístup k ochrane eurofondov a k ochrane slovenských peňazí rozdielne. Takýto dvojaký meter sa v správe Komisie nespomínal.

Predsedníčka Kosová v reakcii povedala, že správa z dielne Komisie je politický dokument.

Súdna rada sa napokon vo štvrtok zhodla na stanovisku, že správa Komisie je neobjektívna a nereflektuje na výhrady viacerých členov rady.

O Harabinovi sa už nehovorí

Marcelu Kosovú pred letom zvolilo 13 členov, pričom ona sama za seba nehlasovala.

Súdna rada dnes nemá kompletnú 18-člennú zostavu, chýbajú jej traja členovia, ktorých miesta sú neobsadené. Polovicu všetkých zástupcov volia sudcovia, po troch členoch nominuje prezident, vláda a parlament.

Reči z koaličnej SNS o tom, že predsedom rady by mal byť Štefan Harabin, sa tak nenaplnili.

Kosová, ale aj niektorí ďalší členovia v súvislosti s týmto návrhom povedali, že Harabin sa aktívne zapája do politického boja, preto by jeho nominácia nespĺňala podmienky.

Súdna rada odobruje kandidátov na sudcov a navrhuje ich vymenovanie prezidentom, preveruje majetkové priznania sudcov, volí predsedov Najvyššieho aj Najvyššieho správneho súdu, posudzuje postup sudcov na vyšší súd.