Súdna rada. Foto – TASR
dennikn.sk | Veronika Prušová
Členovia súdnej rady hovoria o správe ako o politickom dokumente.
Predsedníčka Marcela Kosová Európskej komisii odporučila, aby s vydávaním správy o právnom štáte
prestala, nech sa neblamuje aj po ďalšie roky.
Správa o právnom štáte 2024, ktorú v júli vydala Európska komisia (EK), je neobjektívna a neodráža skutočný stav právneho štátu na Slovensku. Takýto záver prijala po vyše dvojhodinovom rokovaní vo štvrtok súdna rada. Za uznesenie hlasovali všetci dvanásti prítomní členovia.
Komisii súdna rada vyčíta, že vôbec neakceptovala výhrady, ktoré k správe členovia mali. Zároveň podľa sudcovského orgánu v Bruseli nezohľadnili ani rozhodnutia Ústavného súdu týkajúce sa tém, ktoré boli predmetom konzultácie.
Počas diskusie členovia súdnej rady vystupovali vo vzťahu k najvyššiemu výkonnému orgánu Európskej únie ešte kritickejšie, než to spravili vo svojom uznesení.
Podpredsedníčka rady Ayše Pružinec Eren hovorila o hanebnom dokumente, ktorý vyzerá ako „kopirák názorov bývalej vládnej koalície, dnes opozície“. Pohoršovala sa nad tým, že na správu nereagoval európsky komisár zo Slovenska Maroš Šefčovič. „Ako je to možné?“ pýtala sa počas verejného zasadnutia.
Členka rady Dana Jelinková Dudzíková označila správu za politický nástroj vyjadrujúci nespokojnosť s výsledkami posledných volieb. Peter Šamko ju zasa prirovnal k novinárskej zvodke jednostranných subjektívnych názorov.
Správa EK zhrnula dianie za posledný rok, pričom si všimla rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, ale aj zmenu trestných kódexov. Hodnotí reformu súdnej mapy, ktorá sa na súdoch spustila vlani v júni. No zaoberá sa i paragrafom 363 Trestného poriadku a jeho využívaním generálnym prokurátorom, či trestným činom ohýbania práva, ktorý sa vzťahuje na sudcov.
Súdna rada: Európska komisia nás ignoruje
Súdna rada na štvrtkové rokovanie o správe pozvala aj komisára pre spravodlivosť Didiera Reyndersa, či predstaviteľa zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Na zasadnutie neprišili.
„Komisár sa ani neunúval poslať súdnej rade svoje ospravedlnenie“, kritizovala to podpredsedníčka súdnej rady a povedala, že je „zdesená“ z prístupu Európskej komisie k súdnej rade. Predpokladá, že tak ako Komisia odignorovala výhrady súdnej rady k správe, tak odignoruje aj prijaté stanovisko.
Predsedníčka súdnej rady Marcela Kosová, podpredsedníčka Ayše Pružinec Eren a členka Dana Jelinková Dudzíková. Foto – TASR
O ignorácii zo strany komisie hovorili členovia aj v súvislosti s plánovaným spoločným stretnutím, kde chceli o o správe diskutovať. Malo sa uskutočniť 24. júla, kedy komisia aj zverejnila správu. Predsedníčka vytkla zastúpeniu EK na Slovensku, že na poslednú chvíľu toto stretnutie zrušila a neurčila náhradný termín.
Súbežne s tým, že komisia „odignorovala“ výhrady deviatich členov súdnej rady k správe, zaznievali na rokovaní slová o prejavovaní nedostatku rešpektu k súdnej rade. „Na čo sa nás dopytovali, keď nič z toho, čo sme uviedli, nepoužili“, kritizovala členka Jelinková Dudzíková. „Európska komisia vypla druhý názor“, poznamenala ešte.
Rozčarovanie z toho, že reforma funguje
Jednotliví členovia súdnej rady mali výhrady k rôznym častiam správy, no zhodne asi najväčšie „rozčarovanie“ spôsobilo tvrdenie, že reforma súdnej mapy, ktorú presadila exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) v zásade funguje.
„Reformovaná súdna mapa vrátane samostatného systému správnych súdov vo všeobecnosti funguje dobre, pričom je potrebné prekonať niektoré počiatočné výzvy“, píše sa v Správe o právnom štáte. „To je desivé“, reagovala na toto tvrdenie podpredsedníčka Pružinec Eren a kritizovala, že v správe nie je „ani ťuk o základných problémoch“.
„Každý predseda súdu, ktorý tu bol, nepovedal pekné slovo na súdnu mapu“, poznamenala k časti o fungovaní reformy predsedníčka Kosová.
V stanovisku naopak teraz píšu, že reforma nepriniesla žiadny pozitívny efekt. „Práve naopak, kladie vyššie finančné nároky na chod súdov, komplikuje prácu administratíve a sudcom a účastníci konania nemali ako pocítiť akýkoľvek benefit“, konštatuje súdna rada.
Komisia v správe spomína: „Zainteresované strany uvádzajú výzvy v oblasti správy a organizácie práce, vyššie finančné požiadavky a niektoré negatívne vplyvy na účastníkov konaní, pričom dlhodobé otázky ako odmeňovanie administratívnych a pomocných pracovníkov nie sú riešené.“
Pri tejto vete vychádzala komisia z vyhláseniach deviatich súčasných členov, súdnej rady, ale aj z informácií získaných pri návšteve Slovenska, či od Združenia sudcov Slovenska. Súdna rada sa práve pri tejto časti ohradila, že jej výhrady vôbec komisia nezohľadnila.
Čo prekáža súdnej rade
- tvrdenie komisie, že reforma súdnej mapy vo všeobecnosti funguje;
- výhrada komisie, že stále neexistujú záruky nezávislosti členov súdnej rady, ktorí nie sú volení sudcami a že si všíma odvolanie politických nominantov; súdna rada kritizuje, že komisia nespomína, že ústavné sťažnosti týchto členov súdnej rady boli odmietnuté;
- komisia upozornila, že niektoré reformy trestného práva oslabia boj proti korupciia dotýka sa zrušenia špeciálnej prokuratúry, ale aj novely trestných kódexov; súdna rada oponuje, že novela ani zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry to nijako neovplyvní;
- kritika paragrafu 363Trestného poriadku a jeho využívania generálnym prokurátorom – súdna rada hovorí, že mimoriadny opravný prostriedok, ktorým dokáže generálny prokurátor účinne napraviť podstatné nezákonnosti v postupoch, či rozhodnutiach orgánov činných v trestnom konaní, je potrebný;
- súdnej rade prekáža, že v správe nie sú dôvody odvolania predsedu súdnej rady Jána Mazáka a nedostatočne sa venovala komisia aj rozhodnutiu Ústavného súdu o odmietnutí jeho sťažnosti;
- v správe chýba zmienka, že médiá vraj dezinterpretujú činnosť súdnej rady;
- že komisia komunikovala so zástupcami združenia Za otvorenú justíciu, pretože nie je členom žiadnych medzinárodných organizácií sudcov, a to na rozdiel od Združenia sudcov Slovenska – ak chce komisia odkazovať na názor stavovských organizácií, tak má odkazovať na názory združenia;
- komisia nám vytkla, že trestný čin ohýbania práva je možné zneužiť voči sudcom – súdna rada sa s v tomto prípade s komisiou zhodla, ale vytkla správe viaceré formulácie, odborné nepresnosti
Rozdielny názor na špeciálnu prokuratúru aj paragraf 363
Názor súdnej rady a Európskej komisie sa rozchádzajú aj v názore na to, či môže novela trestných kódexov, zrušenie špeciálnej prokuratúry a zásahy generálneho prokurátora do prípadov pomocou paragrafu 363 Trestného poriadku ovplyvniť vyšetrovanie veľkej korupcie.
Komisia má v tomto smere obavy o ďalší vývoj. Pripomenula, že vládna koalícia Smeru, Hlasu a SNS presadila zmeny v trestnej politike napriek „silným obavám“, ktoré vyjadrila Európska komisia ešte pred schválením novely v parlamente. „Zníženie sankcií za korupciu a trestné činy súvisiace s korupciou, skrátenie premlčacích lehôt vzťahujúcich sa na trestné činy korupcie a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry predstavujú riziko oslabenia boja proti korupcii“, napísala komisia v správe.
Boju proti veľkej korupcii podľa nej bráni aj „pretrvávajúci nedostatok koordinácie medzi vyšetrovateľmi korupcie a prokurátormi, ako aj využívanie právomocí generálneho prokurátora na zrušenie vyšetrovania a stíhania korupcie.“
Trestný sudca a člen súdnej rady Peter Šamko oponuje, že polícia pracuje naďalej bez ohľadu na to, či Úrad špeciálnej prokuratúry funguje alebo nie.
„Navrhované zmeny v Trestnom zákone a v Trestnom poriadku žiadnym spôsobom nezabránia v odhaľovaní korupčnej, či inej trestnej činnosti, nakoľko nelimitujú políciu v jej činnosti,“ napísala súdna rada v stanovisku.
Zároveň tvrdí, že „vzhľadom na neprimerané trestanie najmä pri majetkových a takzvaných drogových trestných činoch je reforma trestnej politiky štátu v oblasti trestania nevyhnutná a naliehavá“.
Správa je podľa sudcu Šamka „pekné čítanie“, ale rozhodne to nie je obraz právneho štátu na Slovensku.
Pridali sa k vláde
Správu Komisie už v auguste skritizovala aj vláda a minister spravodlivosti Boris Susko (Smer). V Bruseli podľa neho nepochopili zmeny, ktoré vláda Smeru, Hlasu a SNS zaviedla.
„Je poľutovaniahodné, že Európska komisia nereflektovala na pozitívne zmeny, realizované vládou a naopak nekriticky preberala najmä informácie znevažujúce kroky vykonané po októbrových voľbách,“ reagoval Susko.
Komisii vyčítal, že vláda nedostala dostatočný priestor reagovať na vyjadrenia z iných zdrojov, ktoré komisia použila. Nepáčilo sa mu, že mnohé tvrdenia správy sa opierajú o „články z troch denníkov, ktoré sú výlučne protivládne“.
Zo Správy o právnom štáte pritom vyplýva, že pri písaní vychádzala komisia z komunikácie s generálnou prokuratúrou, ministerstvom spravodlivosti aj vnútra, s Najvyšším správnym súdom, so Slovenskou advokátskou komorou, súdnou radou aj oddeleniami úradu vlády.