dennikn.sk | Ján Mazák

Súdna rada. Nikoho neprekvapilo, že „trafená hus“ zagágala. Foto – TASR

Autor je občan EÚ

Správa Európskej komisie (EK) o právnom štáte za rok 2023 je výsledkom viacmesačného úsilia predstaviteľov a zamestnancov EK. Relatívne dlhý čas zbierali, analyzovali a hodnotili údaje o kvalite rozhodujúcich ukazovateľov, aby mohli prísť k záveru, či právny štát je uznávanou, rešpektovanou a dodržiavanou hodnotou vo všetkých členských štátoch (článok 2 Zmluvy o EÚ). Oslovili – aj na Slovensku – desiatky inštitúcií, občianske a iné iniciatívy, jednotlivcov, skrátka všetkých, ktorých sa téma týkala.

Správu písali odborníci, ktorí poznajú európsky justičný priestor do najmenších detailov. Právnici, experti na manažment súdnej moci, skúsení posudzovatelia hádam všetkých reformných rozhodnutí v členských krajinách.

V konečnom znení sa uviedli iba systémové zlyhania alebo nedostatky. Sem-tam sa podčiarkli opatrenia členského štátu, prispievajúce k naplneniu idey vlády práva, napríklad u nás „zabodovalo“ oddelené správne súdnictvo.

Výsledok pre Slovenskú republiku, aj v časti súdnictvo, nie je za rok 2023 príliš lichotivý, ale ani natoľko dramatický, ako je to napríklad v Maďarsku alebo bolo v Poľskej republike.

Správa o stave právneho štátu je otvorený materiál. Pripravený na výhrady, kritické poznámky, nápady, ako ho vylepšiť, objektivizovať, prípadne vypustiť vývojom prekonané časti.

Neprekvapilo nikoho, že „trafená hus“ zagágala.

Stanovisko vlády bolo ozaj negatívne. Kabinet sa so správou nielen nestotožnil v žiadnom bode, ale dôrazne upozornil na údajné metodologické nedostatky, nekritické preberanie názorov z médií, opomenutie pozitívnych opatrení. Navyše EK obišla kladné zmeny v právnom poriadku prijaté súčasnou výkonnou mocou.

Podobne aj generálny prokurátor zastáva názor, že EK neporozumela vnútornej organizácii prokuratúry. Nepochopenie platí aj pre používanie paragrafu 363 Trestného poriadku a nález Ústavného súdu o novele trestného práva.

Kruh vyjadrení uzavrela Súdna rada Slovenskej republiky na zasadnutí minulý týždeň. Nesúhlas s obsahom správy EK vyjadrila v ôsmich zásadných bodoch. Zbytočné je ich opakovať, stačí odkázať na údaje dostupné na webovom sídle súdnej rady. Azda iba na upresnenie. Správa je za rok 2023. Bolo by trochu divné, ak by sa v nej objavili udalosti z roku 2024, tak ako to požaduje prijaté uznesenie.

Urážky, silné slová a nepravdy? Nie!

Rovno položím otázku. Načo je dobré sprevádzať hoci aj totálne zavrhnutie správy o právnom štáte na Slovensku hrubými výrazmi, ironizovaním a klamstvami? Nestačí jednoducho napísať, vecne a neosobne, fakty, s ktorými sa nestotožňujeme? Poukázať na prípadné chyby, neúplnosti, iné nedostatky?

Nepravda z úst člena vlády, ministra spravodlivosti o zdrojoch informácií, o tom, že EK čerpala len z médií zameraných proti vládnej zostave, o opomenutí dobrých opatrení v práve a podobne je pochopiteľná. Politika nepustí.

Nad upozornením generálneho prokurátora, že na čele prokuratúry je on, nie Európska komisia alebo jej predsedníčka, sa dá mávnuť rukou. Aj nad tvrdením, že na prokuratúre „šéfuje“ generálny prokurátor a tak je všetko v poriadku. Aj s novelou trestného práva, so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry a podobne.

Súdna rada sa v hrubosti a v klamstvách, žiaľ, prekonala. Verejne a na škodu veci.

Správa bola označená za politický nástroj vyjadrujúci nespokojnosť s výsledkami posledných volieb, prípadne k novinárskej zvodke jednostranných subjektívnych názorov.

Podľa inej členky súdnej rady je správa hanebný dokument, ktorý vyzerá ako „kopirák názorov bývalej vládnej koalície, dnes opozície“. Svoje dostal aj európsky komisár zo Slovenska Maroš Šefčovič. Vrátane spochybnenia jeho nominácie. Za žiadnu aktivitu.

Zlatým klincom bolo vyhlásenie predsedníčky súdnej rady. Správa je politický dokument. Nech to Európska komisia prizná a vycapí si ho kdekoľvek, ale nemôže sa tváriť, že je to odborný dokument. Komisii odporučila, aby správu už v budúcnosti nevydávala a v ďalších rokoch sa tak „neblamovala“.

EK vraj vypla druhý názor. Nezohľadnila napríklad vyjadrenia deviatich členov súdnej rady, ako ani iné podobné názory. Nepravda. Časť použila. A niektoré informácie nezaradila do správy iba preto, že odporovali objektívnym zisteniam a ozaj odborným posúdeniam. Alebo pre ich zjavne zavádzajúci charakter…

Úžas nad neúčasťou člena EK, prípadne zástupcu EK na Slovensku, názor o ignorovaní zasadnutia súdnej rady, chýbajúcim ospravedlnením narazili na to, že nikto z EK nebol riadne pozvaný.

Akému účelu slúžilo také „divadlo“? 

Komentár použitých výrazových prostriedkov a neprávd by bol nosením dreva do lesa.

Postačí odpoveď na položenú otázku. Vecné odmietnutie správy by bolo síce v rozpore s jej objektívnym obsahom, ale znesiteľnejšie ako vulgárne obviňovanie mocnej úniovej inštitúcie. Alebo bola tu nejaká potreba na verejnosti ukázať „ramená“? Nebojíme sa Európskej komisie, nemáme problém jej vynadať, uraziť ju a znevážiť výkon jej exkluzívnych kompetencií (EK má povinnosť podľa Zmluvy o EÚ chrániť princípy právneho štátu).

Dodám: neviem o tom, že by vrcholoví predstavitelia justície v iných členských štátoch niekedy verejne siahli pri kritizovaní inštitúcie EÚ k slovníku ostatného zasadnutia súdnej rady. Ani v Maďarsku.

Zostávajú ťaživé rozpaky nad účelom neslušnej komunikácie s predstaviteľmi Európskej komisie. Zapojenie do politického boja? Presadenie sa voči Európskej komisii? Našej Európskej komisii? V ktorej sedí renomovaný a všeobecne uznávaný Maroš Šefčovič? Nedáva to veľa zmyslu.

Ospravedlňujem sa ako občan Európskej únie

Ako Slovák som súčasne občanom Európskej únie. Všetci Slováci a všetky Slovensky majú túto obrovskú výhodu.

Len toto a žiadne iné moje postavenie (!) ma motivuje na napísanie slov ospravedlnenia. Za urážky, ponižujúce výrazy a nepravdy na adresu Európskej komisie, autorky správy o stave právneho štátu aj na Slovensku. Analýzy, ktorá mala jedinú ambíciu. Napomôcť Slovensku pri presadzovaní elementárnych princípov právneho štátu podľa európskych všeobecne uznávaných štandardov.

Takže prepáčte! Ak sa raz v budúcnosti spamätáme, budeme pevnou súčasťou európskej právnej a sudcovskej kultúry, tak vás síce pokritizujeme, lenže s potrebnou dávkou zdvorilosti, úcty a porozumenia. A zdržanlivosti.

Malá poznámka o etike. Hrubé, politicky nekorektné a urážajúce výrazy na adresu Európskej komisie na verejnosti prístupnom zasadnutí súdnej rady zazneli z úst aktívnych sudcov. Nad nimi preto visí otáznik o ich súlade s etickými pravidlami sudcu. Ale to už nie je problém pre obyčajného občana Únie.