(Ad : Rozhovor so sudcom Ústavného súdu SR Petrom Strakom)

dennikn.sk | Rudolf Suran

Autor je právnik.

Na stránkach tohto denníka sa začiatkom septembra ústavný sudca Peter Straka vyjadril v obsiahlom rozhovore k rozhodnutiu Ústavného súdu vo veci zmien trestného práva. Prípad mal na starosti ako sudca spravodajca.

Urýchlene rozhodli vraj preto, lebo téma rozdeľovala spoločnosť. Súdy nemohli podľa Trestného zákona z roku 2005 individuálne pristupovať k páchateľom a trestať ich miernejšie. Väznili sa aj tí, ktorí kradli z núdze. To on ako sudca s 30-ročnou praxou komunikujúci so slabšími a vylúčenými ľuďmi zle znášal. Preto veľmi túžil stať sa sudcom Ústavného súdu a opakovane kandidoval, aby prispel k náprave. Spomenul futbalové celebrity Cristiana Ronalda a Lionela Messiho, ktorí za miliónové daňové podvody vyviazli s podmienečnými trestami. A v Nórsku majú nízke tresty a nízku kriminalitu.

„Prečo musíme tak veľmi odskakovať od iných európskych krajín?“ spýtal sa sugestívne. Vraj vývoj ľudstva ide ruka v ruke s humanizáciou trestania. To musia pochopiť aj poškodení. Kedysi odtínanie rúk a galeje. Dnes je trend iný. Kto ukladá prísne tresty, zalieča sa verejnej mienke. V roku 2022 bolo 5 602 krádeží, z čoho 55 percent spáchali recidivisti. Akú efektivitu mal doterajší zákon?

Naivné pochybnosti a otázky človeka milióna

Povedal, že veľa ľudí nevie, o čom rozhoduje Ústavný súd. Jeho sa vraj v súvislosti s touto vecou pýtali, či už „ich“ Ústavný súd odsúdil.

Aj dobrý režisér môže natočiť nevydarený film a dobrý spisovateľ napísať knihu, ktorá sklame. O osude diel rozhodujú aj ľudia, ktorí nedokážu ani zlomok z toho čo ich tvorcovia – diváci, čitatelia, poslucháči… Sudcov môžu tiež kriticky posudzovať laici aj iní právnici. Niet priestoru analyzovať všetky argumenty Ústavného súdu v prípade trestných predpisov. Pristavme sa aspoň pri niektorých výrokoch pána sudcu Straku. Nie sme sudcovia, tak si môžeme aj trocha naivne zafantazírovať bez rizika ujmy na spravodlivosti.

Zákon šitý na mieru

Ak Ústavný súd rozhodol rýchlo, lebo trestná novela denervovala ľudí, nebolo to preto, že im prekáža len zmiernie trestov pre „obyčajných“ zlodejov. Viac poburujúce je, že sa ušil zákon na mieru konkrétnym ľuďom. Medzi jeho „krajčírmi“ a sčasti zároveň vlastnými zákazníkmi sú asi najdelikátnejšie právne mysle Slovenska. Zákon stále cizelujú, opravujú, opravujú a opravujú…

Zákon platí pre všetkých. Ale to je iba formálna stránka. Ústavný súd viac ráz pranieroval formalizmus v činnosti štátnych orgánov ako odporujúci spravodlivosti a ústave. Pod pláštikom generality trestnej normy z nej má okamžitý zisk (beztrestnosť, zmiernenie trestov či zbytočné  komplikácie pre trestné orgány a súdy) skupina konkrétnych podozrivých. S nimi sa zviezli aj politicky neexponovaní zlodeji.

Je v súlade s demokratickým  právnym štátom (čl. I ústavy), ak stíhané osoby majú možnosť ovplyvniť legislatívu vo svoj prospech? Je v súlade s rovnosťou pred zákonom, keď niekto má privilégium vpašovať do zákona kritériá vlastnej beztrestnosti?

Platí aj prezumpcia neviny, ale nie je úplne nepriestrelná. Inak by neodsúdení ľudia netrávili roky vo väzbe alebo by im nezablokovali majetok.

Vraj toto všetko je politika, ktorú Ústavný súd neposudzuje? No… Zákony, najmä tento, sú právno-politickým produktom politikov v parlamente.

Sudcovia Ústavného súdu žijú medzi nami a poznajú okolnosti vzniku nových trestných noriem aj  vývoj, ktorý k tomu smeroval. Niet ústavnoprávnej ochrany proti takýmto praktikám a účelovým zákonom? Ktovie, čo by urobili sudcovia na českom ústavnom súde. Tam si pamätajú legendárneho podpredsedu, Slováka, odvážneho profesora Pavla Holländera, ktorý presvedčil kolegov, aby zrušili predčasné parlamentné voľby v roku 2009. Išlo o takzvané prelomenie ústavy odôvodnené neprípustnosťou zmeny podstatných náležitostí demokratického právneho štátu.

Korupcia, rozkrádanie štátneho majetku je rakovina spoločnosti. Spolu s legislatívnymi privilégiami a nerovnosťou pred zákonom môžu znamenať spoločenský a ekonomický úpadok. A ešte viac slabších a vylúčených, o ktorých sudcovi Strakovi ide.

Humanita nado všetko

Sudca Straka horlí za humanitu trestania (pri majetkových činoch), uvádzajúc mierne rozsudky v daňových deliktoch Ronalda a Messiho. Nepoznáme detaily ich prípadov. Sudcovia nie sú zbavení emócií a subjektivizmu. Nemožno vylúčiť, že sudca, fanúšik futbalu, či sudkyňa, vidiac urastených svetových športových hrdinov, ktorí klopili cudne zrak, boli miernejší, ako by bolo spravodlivé. To sa nestáva len u nás.

Naproti tomu môžeme spomenúť bývalú tenisovú hviezdu Borisa Beckera. Milovník luxusu zatajil majetky, z ktorých by veritelia vyrovnali jeho dlhy. Hrozilo mu sedem rokov, bol odsúdený (2022) „na tvrdo“ na 2,5 roka. Asi zaúčinkovalo jeho slávne meno, lebo po ôsmich mesiacoch bol vonku. Ale base, hanbe a poníženiu sa nevyhol.

Alebo populárna kuchárska hviezda Bavorska, 74-ročný Alfons Shuhbeck. Podnikateľ, televízna celebrita, autor kníh bol odsúdený (2023) na vyše tri roky za daňové úniky. A začalo sa ďalšie vyšetrovanie pre zatajenie majetku v konkurznom konaní a podvod.

Boli súdy v Londýne a Mníchove voči nim nehumánne?

Tisícročné Nórske kráľovstvo je niekde úplne inde ako naša trocha nezrelá, drahá rurálna vlasť. Slovenskí šoféri v tamojších autobusoch by mohli pánovi sudcovi rozprávať. Ambícia implementovať nórsky právny poriadok a mentalitu tamojších ľudí do našich pomerov je asi z ríše snov. Slováci nie sú Nóri a Papuánci nie sú Slováci. Právna kultúra tomu zodpovedá.

S údajom o 5 602 krádežiach v roku 2022 ako dôkazom neefektívnosti prísneho zákona z roku 2005 pán sudca neposkytol žiadne ďalšie porovnávajúce údaje. Ako môže zaručiť, že miernejšie tresty znamenajú menej krádeží? Možno štatisticky: zvýšením minimálnej škody nepôjde už o trestný čin. Zlodeji menej kradnú, keď je zákon k nim benevolentnejší? Nie sú naivní idealisti a hlúpi, aby to nevyužili. O páchateľoch korupcie ani nehovoriac.

Sudcovia vraj nemohli doteraz miernejšie trestať. Pobavili „šme še“. A čo bývalý politik? Opakovane šoféroval opitý, nedospelé dievčatá zvádzal, alkohol im podával, má zbierku podmienečných odsúdení, pričom iný by už „sedel“. Jeho (nie ojedinelý) príklad dokazuje, že máme humánnu justíciu a vedeli sme individuálne pristupovať k páchateľovi aj podľa starého zákona.

Potrebujeme odvahu

Je dobré, že sudcovia Ústavného súdu chcú pomáhať ľuďom, ktorí kradnú v dôsledku chudoby. Dúfajme však, že ich múdrosť pomôže aj tým, čo zatiaľ nemusia kradnúť. Lebo sa trocha dusíme a máme bolesti. Je priškrtený zdravý rozum a slušnosť. Rovnosť pred zákonom dostala lopatou po krížoch. Sloboda prejavu je znásilňovaná. Štátna podpora občianskej angažovanosti o chlebe a vode.

Za tieto a iné výdobytky liberálnej demokracie rozpútali v roku 1789 Francúzi revolúciu. Slováci ich o dvesto rokov nežne napodobnili. Sú aj takí, čo si to nevšimli. Zamrzli v minulosti a neslobode ako sibírske mamuty v permafroste a tam nás chcú opäť uvrhnúť. Tí pomoc Ústavného súdu nepotrebujú, lebo v ich svete nezávislé súdy, ktoré konajú dobro spravodlivosti, neexistujú. My ostatní však potrebujeme odvahu sudcov. A svoju.