Daňová poradkyňa BMB Partners Taxand Renáta Bláhová. (Zdroj: SME/Marko Erd)
sme.sk | Jozef Tvardzík
Európska únia môže spornú daň z finančných transakcií zastaviť, tvrdí Bláhová.
Zákon o dani z finančných transakcií vznikol bez riadneho legislatívneho procesu a kopíruje maďarský zákon z roku 2012. Slovenská vláda však zašla ešte ďalej a transakčnou daňou si trúfla na vyššie zdanenie nadnárodných firiem.
- Ako je možné, že zákon stanovil limit na transakčnú daň na maximálne 40 eur, ale nadnárodné firmy ju môžu platiť v tisíckach eur?
- Prečo vláda maďarský koncept skopírovala, ale obohatila o protiúnikové opatrenia?
- Čo hrozí Slovensku, ak zákon vstúpi do platnosti?
Okolo dane z finančných transakcií sa popísalo veľa, ale prečo sa nikto nezamyslel na tým, či je v súlade s právom Európskej únie?
Okolo novely bolo veľa šumu, zanikol v ňom aj najpozitívnejší benefit konsolidačného balíčka a to, že si vláda trúfla na zásadné ozdravenie verejných financií. Hovorilo a písalo sa o diskriminácii menších podnikateľov, ktorých daň zasiahne, ako tu vznikne sivá ekonomika, prečo musia zamestnávatelia platiť daň aj pri posielaní výplaty zamestnancom.
Priestor bol zaplavený čiastkovými témami a nečudujem sa. Zákon bol schválený v skrátenom legislatívnom konaní. Na ministerstve financií tomu pracovne hovoria deväťdňová novela. Zrejme preto, že obdobie medzi zverejneným textom novely a prijatím zákona prebehlo za deväť pracovných dní, čo je fakt extrém.
Problematický môže byť z pohľadu Európskej únie voľný pohyb kapitálu. EÚ má záujem, aby fungovala ako jednotný európsky trh a podporovala podnikanie. Existuje množstvo rozsudkov Európskeho súdneho dvora, ktoré riešili prípady obmedzovania voľného pohybu kapitálu v EÚ a boli celkom jednoznačné.
Dokonca aj v prípadoch daňových únikov, keď sa štát legitímne snažil chrániť pred podvodným konaním. Medzi nimi bol rozsudok, v ktorom vláda stíhala možného daňového podvodníka, ale nemohla mu brániť presúvať kapitál niekde inde alebo ho administratívne blokovať v podnikateľskom prostredí, kým stíhanie nebolo uzavreté.
Preto si myslím, že pri slovenskej dani z finančných transakcií bude možný nesúlad s právom EÚ.
Slovensko žije z dcérskych spoločností zahraničných firiem, ktoré prispievajú významnou časťou do štátneho rozpočtu a HDP. Väčšina z týchto firiem na Slovensku podniká, pretože sme súčasťou Európskej únie a máme euro.
Má to pre nich ekonomický zmysel, pretože vďaka eurozóne využívajú synergie cez zúčtovacie centrá a cash poolingy vo svojich materských firmách.
Majú bankové kontá v zahraničí a odtiaľ platia centrálne nákupy či dokonca mzdy slovenským zamestnancom. Vláda však zavádza daň z finančných transakcií spôsobom, keď zásah pre nadnárodné firmy systémovo ani reputačne neanalyzovala.
Pritom si musíme uvedomiť, že sme odkázaní na zahraničné investície, pretože nám chýba silná stredná vrstva domácich podnikov, ako napríklad z krajín V4 v Poľsku alebo z ostatných v Nemecku.
V Maďarsku bola zavedená daň z finančných transakcií, ale odlev firiem nenastal. Prečo by mali utekať firmy u nás?
Začiatkom leta sa vláda začala venovať štátnemu rozpočtu. Mala stretnutie s viacerými krajinami a medzi nimi bolo aj Maďarsko. Vtedy vznikol nápad, že asi by bolo dobré zaviesť transakčnú daň aj u nás. Predlohou bol maďarský zákon.
Experti z Maďarska však upozornili, že kým forintové účty ostali, eurové účty zahraničných firiem odišli, aby sa dani vyhli. Neodišli firmy ako také, ale euro kapitál. Slovensko preto cielene vymyslelo nad rámec maďarskej predlohy takzvané protiúnikové opatrenia. Zrejme si však nikto neuvedomil, čo to spôsobí z hľadiska európskeho práva.
Čo je protiúnikové opatrenie?
Zákon definuje tri okruhy, ktoré považuje za finančnú transakciu. Tá najdôležitejšia je debetná platba z účtu podnikateľského subjektu, z ktorej sa platí daň 0,4 percenta. Je však limitovaná maximálne na 40 eur. Ak je taký účet v slovenskej banke, platiteľom dane je slovenská banka, ktorá daň spočíta, odpíše z účtu a na mesačnej báze bude za podnikateľa platiť daňovému úradu.
Ak je takýto účet v zahraničí, teda v banke, ktorá nemá na Slovensku pobočku ani licenciu, daň si musí vypočítať sám podnikateľ, podávať mesačne hlásenia a odvádzať daňovému úradu. Aj v tomto prípade je maximálny limit pri poplatku 40 eur.
Lenže problémom sú práve platby, kde limit na maximálnu daň neexistuje. Pokojne to môžu byť tisíce eur. V akých prípadoch?
Ide o tretí okruh v definícii predmetu dane - konkrétne „preúčtovaný náklad súvisiaci s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť v tuzemsku“.
Týka sa napríklad firiem, ktoré robia takzvaný centrálny nákup napríklad v Česku alebo v Nemecku, aby to bolo pre nich efektívnejšie. Predstavte si nákup za desať miliónov eur, ktorý sa zúčtuje s (dcérskymi spoločnosťami) cez pohľadávky a záväzky.
Štát trestá subjekt za to, že realizoval centrálny nákup cez zúčtovacie centrum v zahraničí a to je pre mňa ako človeka, ktorý sa venuje medzinárodnému právu dvadsať rokov, niečo, čo je cez čiaru. Myslím si, že to nedovolí ani Európska únia.
Je to nedopatrenie alebo cielený zámer?
Je to protiúnikové opatrenie a úmysel zákonodarcu, aby sa neodkláňali peniaze zo slovenských účtov do zahraničia, ako k tomu došlo v Maďarsku. Z fiškálneho hľadiska rozumiem, prečo to štát urobil, ale zároveň sa nedá akceptovať, že to neposúdi z hľadiska súladu s európskym právom.
Zatiaľ si neviem predstaviť ako. Zahraniční investori budú chcieť, aby sa toto ustanovenie zrušilo.
Daň z finančných transakcií nie je výmysel Maďarov. Veď to chcela zaviesť EÚ ešte pred 15 rokmi...
Áno. Bol to návrh z roku 2011. Cieľom bolo zdaniť najmä transakcie s nízkou pridanou hodnotou vrátane špekulatívnych obchodov. To znamená obchody s cennými papiermi, emisie dlhopisov či deriváty. Návrh mal harmonizovať základ dane a stanoviť minimálne sadzby na 0,1 percenta pre všetky krajiny v EÚ.
Vtedy to chcelo presadiť jedenásť krajín a Slovensko bolo medzi nimi. Koncept však neodporúčal, aby sa daň týkala bežných podnikateľských transakcií. V roku 2012 sa ministri financií EÚ na zasadnutí Rady ECOFIN zhodli, že nedokážu dosiahnuť jednomyseľnú dohodu o návrhu na celoeurópsku transakčnú daň a celý proces zastavili.
Európska komisia zahájila proces prešetrovania porušenia práva EÚ. Lenže daň z finančných transakcií mali od začiatku nastavenú tak, že nebola diskriminačná. Bola nastavená na všetky subjekty, ktoré majú účty v Maďarsku, ale už neriešila účty v zahraničí. Na to si dávali veľký pozor. To je ten zásadný rozdiel so Slovenskom, kde sa so zahraničnými účtami počíta.
Navyše maďarská aj slovenská daň z prevodov je potenciálne v rozpore s princípmi DPH a konkurencieschopnosti európskeho trhu, môže dokonca ovplyvniť jeho celkovú fiškálnu stabilitu aj konkurencieschopnosť.
Najväčší rozpor s touto daňou je v tom, že ostatné krajiny sa môžu inšpirovať a zaviesť ju aj na vlastnom trhu. Ak sa to stane, hrozí, že sa rozpadne koncept jednotného európskeho trhu.
Predstavte si, že ste zahraničný podnikateľ, máte pobočky vo viacerých krajinách, ale používate jeden centrálny účet napríklad v Nemecku. Okolité krajiny vám zavedú dane z finančných transakcií a vy musíte zrátavať každú debetnú transakciu na účtoch a priznať podľa odlišných pravidiel daň na účely Maďarska, Slovenska či Česka a podobne.
Vznikne systematický problém pre konkurencieschopnosť EÚ, ktorý negatívne ovplyvní dokonca rozpočet EÚ. Ak budú krajiny mať euroskeptických ministrov financií, tak môžu odkloniť príjmy do štátneho rozpočtu do transakčnej dane, ktorá cieli na podnikateľov, a naopak znížia DPH, čo je pre občanov ľúbivé. Výsledkom bude, že si takto môžu znížiť príspevok do európskeho rozpočtu.
Európsky rozpočet je z veľkej časti financovaný z DPH členských krajín, ale príspevok do európskeho rozpočtu sa už nepočíta z príjmov z dane z finančných transakcií. Časť krajín to bude môcť motivovať, aby daň zaviedli. Daň z finančných transakcií tak môže priamo finančne ohrozovať záujmy EÚ.
Čo hrozí Slovensku, ak daň z finančných transakcií prejde v súčasnej podobe?
Som v zbore poradcov v Nemeckej obchodnej komore, ktorá transakčnú daň nepodporovala ani pri návrhu EÚ v roku 2011. Zrejme dajú podnet na Európsku komisiu. Tá však môže konať aj z vlastného podnetu a predpokladám, že sa vyjadrí aj ECB.
Je na Komisii, aký proces voči Slovensku spustia. Pre všetkých bude najľahšie, ak sa zákon zastaví pred účinnosťou. Ak to bude po účinnosti zákona, Komisia môže začať infringement proces (nástroj na vynucovanie práva EÚ, pozn. red.) a Slovensko bude meniť zákony za pochodu, inak mu môžu hroziť sankcie.
Nemyslím si a vychádzam z minulosti. Naposledy tam bol podnet na skrátenie legislatívneho konania pri Trestnom zákone. Väčšina expertov očakávala, že to Ústavný súd zastaví, pretože to bol výrazný zásah do zákona. Ale neprešlo to a Trestný zákon bol pritom celospoločensky dôležitejšia téma ako transakčná daň.
Čo podľa vás spôsobí daň v podnikateľskom prostredí na Slovensku?
Myslím si, že bežný menší podnikateľ si bude vyberať hotovosť a bude ju smerovať do sivej ekonomiky. Je to obrovský zásah do podnikateľskej slobody, čo zbyrokratizuje podnikateľské prostredia. Zmení premýšľanie podnikateľa.
Štát núti podnikateľov, aby nad takými vecami rozmýšľali, namiesto toho, aby premýšľali nad inováciami alebo novými produktmi. Štát im dáva opačné pohnútky. Podnikateľ si povie, že radšej nezamestná nového človeka, pretože za neho bude platiť transakčnú daň. Už teraz je obrovský problém s vysokým odvodovo-daňovým zaťažením práce, táto daň môže byť pre niektorých poslednou kvapkou.
Daň z príjmu právnických osôb je najvyššia vo V4, eurozóna je síce super, ale transakčná daň je ďalší náklad, ktorý predraží využívanie zúčtovacích centier v zahraničí. Tak v čom je naša pridaná hodnota, ak si odmyslíme daňové úľavy, na ktoré nemá investor právny nárok?
Renáta Bláhová
- Je zakladajúcou partnerkou poradenskej firmy BMB Partners Taxand. Je bývalou poradkyňou Eduarda Hegera a predsedníčkou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
- Aktuálne je členkou poradného výboru Nemeckej obchodnej komory na Slovensku.
- Vyštudovala Slovenskú technickú univerzitu, ďalšie tituly z ekonómie a práva získala na univerzitách v USA, vo Veľkej Británii a v Rakúsku.