Language Switcher

Vyberte váš jazyk

dennikn.sk | Veronika Prušová

Pavol Ďurka (vľavo) a Ján Čurilla. Foto – N

Na otázku o vyvodzovaní zodpovednosti voči sudcovi Jurajovi Kapinajovi predsedníčka súdnej rady Marcela Kosová odpovedala, že nebude reagovať na mediálne spracované informácie.

Keď bratislavský sudca Juraj Kapinaj pred tromi rokmi rozhodoval o väzbe pre vyšetrovateľa NAKA Jána Čurillu a jeho kolegov, poslal ich za mreže ešte pred tým, ako si ich vypočul. Pre toto pochybenie o stíhaných policajtoch už nemôže rozhodovať.

Obžalobu podanú na policajtov teraz posúdi jeho kolega Tomáš Hajduk. Podozriví sú zo zneužívania právomoci verejného činiteľa. Dopustili sa ho podľa obžaloby tým, že chceli vyšetrovať podozrenia voči tímu policajnej inšpekcie, ktorý zasa vyšetroval ich.

Sudcu Kapinaja vylúčil už začiatkom septembra bratislavský krajský súd. Teraz sú známe aj dôvody, prečo to urobil.

 
Podstatou námietky zaujatosti bývalých vyšetrovateľov bolo, že Kapinaj zahrnul do príkazov na prijatie do väzby aj tých obvinených, o ktorých ešte nerozhodol. Policajtov totiž vypočúval postupne po jednom a pri každom následne písal aj príkazy do väzby.

Už po prvom výsluchu Jána Čurillu založil do spisu príkaz na prijatie do väzby, kde boli okrem jeho mena napísaní ako väzobne stíhaní aj Pavol Ďurka, Milan Sabota, Štefan Mašin a Peter Scholtz. Túto chybu teda zopakoval štyrikrát.

Podľa senátu krajského súdu takéto konanie sudcu vyvolalo pochybnosti o jeho nezaujatosti. Zároveň uznal, že obvinení teraz môžu mať pochybnosti, či po skúsenostiach z rozhodovania Kapinaja o ich väzbe nezvolí rovnaký prístup aj pri obžalobe. Môžu sa obávať, že ich odsúdi skôr, ako si ich vypočuje.

O vylúčení sudcu Kapinaja rozhodol senát predsedu Michala Kačániho a sudcov Karola Kováča a Erika Tomusa pomerom hlasov 2:1.

Ide už o druhú kritiku za rozhodnutie o väzbe pre Čurillu. Disciplinárne konanie voči Kapinajovi sa však nechystá iniciovať nikto s takouto právomocou.

Predsedníčka súdnej rady nebude reagovať na mediálne informácie

„Predsedníčka súdnej rady nepozná obsah vami uvádzaného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, keďže sa jej ako také nedoručuje, a nebude reagovať na mediálne spracované informácie,“ tlmočila stanovisko predsedníčky súdnej rady Marcely Kosovej hovorkyňa Veronika Vasilková.

Dodala, že krajský súd o vylúčení sudcu rozhodol, takže zjavne zobral do úvahy všetky skutočnosti. „Ak sa ktorýkoľvek konajúci senát domnieva, že identifikoval také konanie toho-ktorého sudcu, ktoré zakladá disciplinárnu zodpovednosť, má na to návrhové subjekty upozorniť a nemôže niečo také prehliadať,“ skonštatovala.

Zobraziť väčšie rozlíšenieMarcela Kosová – Foto N

Senát Krajského súdu v Bratislave disciplinárne konanie voči Kapinajovi iniciovať nebude. Predseda senátu Kačáni skonštatoval, že dôležitý je kontext, v akom rozhodovali, a ten sa týkal objektívneho testu nestrannosti sudcu.

„Z tohto hľadiska preto nevidím dôvod, aby bol podávaný akýkoľvek podnet na menovaného sudcu, a už vôbec nie zo strany členov senátu, ktorý v danej veci podanej sťažnosti (obvinených – pozn. redakcie) rozhodoval,“ dodal Kačáni.

Konať by mohol aj predseda Mestského súdu Bratislava I, kde sudca Kapinaj pôsobí. Momentálne ho vedie podpredseda súdu Roman Fitt a ten po prečítaní vyjadrenia predsedu senátu Kačániho nevidí žiaden dôvod na iniciovanie disciplinárneho postihu.

Fitt dodáva, že aktuálne ani nemá disciplinárnu právomoc voči sudcom, pretože je len podpredsedom súdu, ktorý je poverený vedením. Podnet by mohol teda posunúť predsedovi Krajského súdu v Bratislave, ale na to sa nechystá.

Sudcova obrana: Je to bežná prax na súdoch

  • Sudca Kapinaj tvrdil, že je bežnou praxou si pred rozhodovaním o väzbe pripraviť „šmiráky“.
  • Ide podľa neho o „nečisté verzie“ príkazov na prijatie do väzby, ale aj na prepustenie zo zadržania.
  • Pochybenie označil za zjavnú chybu v písaní.
  • Z takéhoto pochybenia nemožno vyvodzovať zaujatosť sudcu.

Krajský súd to videl inak

  • Ak sudca zahrnie do príkazov na prijatie do väzby aj stíhaných, ktorých nevypočul, je to opodstatnený argument pre námietku zaujatosti voči nemu.
  • Môže sa objektívne javiť, že urobil z výsluchu obvinených len formalitu.
  • Na obranu, že ide o bežnú prax, pripomenul, že je úlohou sudcu konať vždy tak, aby nemohol jeho postup vyvolať pochybnosti o nezaujatosti.
  • Zľahčovanie, že ide o chybu v písaní, nemožno akceptovať.
  • Takéto pochybenie sa totiž stalo pri štyroch z piatich príkazov na prijatie do väzby.

Obvinení podali trestné oznámenie, neriešili disciplinárne konanie

Podnet na sudcu by mohli napísať aj obvinení, tí sa však v minulosti viac sústredili na trestné konanie. Na sudcu Kapinaja totiž podali trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohýbania práva. Urobili to po rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave v októbri 2021, ktorý ich prepustil na slobodu.

Na tento krok reagoval ako prvý vtedajší opozičný líder, dnes premiér Robert Fico (Smer). Práve on opakovane útočil na vyšetrovateľov NAKA, pretože Čurilla s kolegami vyšetrovali korupciu na najvyšších poschodiach a vyšetroval najmä politicky citlivé kauzy.

Policajti sa domnievali, že Kapinaja usvedčovalo zo skutku rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktoré spochybnilo verdikt o tom, že skončili vo väzbe. Ich stíhanie označil krajský súd za nedôvodné.

Senátu krajského súdu v októbri 2021 vôbec nebolo jasné, prečo Kapinaj poslal Čurillu s kolegami do väzby. Krajskému súdu na to chýbali dôkazy. A pri tých, na ktoré sa sudca odvolal, je podozrenie, že ich prekrúcal.

V trestnom oznámení odmietli bývalí vyšetrovatelia NAKA obranu, že išlo o právny názor sudcu či o nejaké pochybenie. „Išlo o bezprecedentný svojvoľný postup v rozhodovaní o väzbe obvinených. (…) Sudca pre prípravné konanie týmto hrubo odignoroval zistený skutkový stav a v extrémnom rozpore s ním rozhodol,“ napísali do trestného oznámenia.

Prípad začala NAKA aj riešiť. Nie bratislavská, ale banskobystrická pobočka. Ďaleko sa nedostala, pretože predseda vtedy ešte existujúceho Okresného súdu Bratislava III Fitt nezbavil sudcu Kapinaja mlčanlivosti.

„Dal si rúško cez nos, cez oči, ľahol si,“ opísal správanie sudcu obvinený

V tomto trestnom oznámení opísal policajt Mašin aj to, ako sa sudca Kapinaj správal počas výsluchu. Sudca ho vypočúval ako posledného, deň po jeho štyroch spoluobvinených.

Najskôr podľa vyšetrovateľa utrúsil poznámku „Zase Lipšic“, a keď obvinený pokračoval, dal si rúško cez nos a cez oči, ľahol si a začal si točiť spinkou. Situáciu spred troch rokov opísal Mašin nedávno v rozhovore pre Aktuality.sk. „Ja som sa pozrel na obhajkyňu, lebo som nevedel, či mám pokračovať vo výsluchu alebo čo mám robiť ďalej,“ opisoval výsluch spred troch rokov.

Kapinaj toto tvrdenie odmietol a ešte v septembri reagoval, že vyjadrenia Mašina sa nezakladajú na pravde.

Denník N aj vtedy oslovil predsedníčku súdnej rady Kosovú, či by sa nemala rada správaním sudcu zaoberať.

„Rozhodne nemienim komentovať rozhovor obžalovanej osoby v akomkoľvek médiu. Trestné konanie sa vedie v pojednávacej miestnosti a nie v mediálnom priestore,“ reagovala s tým, že ak chce ktorýkoľvek obvinený alebo obžalovaný namietnuť sudcu, má to urobiť bezodkladne.

Má súdna rada dvojaký meter?

Po tejto reakcii Kosovej kritici pripomenuli, ako sa správala vlani v máji pri sudkyni Pamele Záleskej zo Špecializovaného trestného súdu. Išlo o takzvanú kauzu inzulín, ktorú vyvolal obžalovaný Lehel Horváth, prezývaný aj ako hrobár mafiánskeho gangu sátorovcov . Tvrdil, že Záleská mu počas pojednávania neumožnila pichnúť si inzulín a on následkom toho skolaboval.

O kauze napísal portál Plus 7 dní, pričom priamo v texte citovali aj Kosovú, ktorá aj s ďalšími kolegyňami iniciovala na základe článku rokovanie súdnej rady o údajnom pochybení Záleskej. Kosová portálu sprístupnila e-mail, ktorý poslala všetkým členom súdnej rady. „Posielam článok, ktorého obsah vzbudil skutočne veľké pohoršenie u sudcov, a musím sa priznať, že teda aj u mňa,“ reagovala vtedy Kosová.

Aj na základe novinového textu teda ako členka súdnej rady iniciovala, aby sa súdna rada zaoberala správaním sudkyne. A to jej pripomenula v septembri iniciatíva Za otvorenú justíciu (ZOJ). Tá napísala, že je dôležité, aby súdna rada reagovala na bezdôvodné mediálne útoky na sudcov. „Nevyhnutné však je, aby tak robila konzistentne a nevytvárala dojem, že sudcov rozdeľuje na dve kategórie,“ skonštatovala ZOJ v stanovisku.

Na túto kritiku následne reagovala súdna rada počas septembrového zasadnutia. „K všetkým sudcom pristupuje rovnako, bez akejkoľvek diskriminácie, pričom nedelí sudcov na kategórie či skupiny,“ napísala o svojej práci.

Predsedníčka Kosová takisto informovala, že sudca Kapinaj podal na policajta Mašina trestné oznámenie. Táto informácia dovtedy nebola verejne známa. Pri odpovediach na novinárske otázky sa o tom sudca nezmienil.

Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.