dennikn.sk | Petra Vrablicová


Premiér Robert Fico a v pozadí minister spravodlivosti Boris Susko zo Smeru. Foto – TASR

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) po roku vo funkcii tvrdí, že sa mu podarilo naplniť väčšinu programového vyhlásenia vlády. „Bol to rok, ktorý by som mohol nazvať návrat k právnemu štátu,“ hovorí a z rozvratu obviňuje vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera.

Susko im vyčíta, že nastolili „režim svojvoľných prejavov štátnej moci“ a „vytvorili zónu na vybavovanie účtov s niekdajšou opozíciou,“ čím mal zjavne na mysli trestné stíhania ľudí blízkych Smeru vrátane bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, policajného prezidenta Tibora Gašpara – dnes podpredsedu Národnej rady – či ministra financií Petra Kažimíra, ktorý je od roku 2019 guvernérom Národnej banky Slovenska.

Tento text prináša prehľad toho, čo sa na ministerstve spravodlivosti pod vedením Borisa Suska udialo.

Vláda vo svojom programovom vyhlásení napísala, že „podporí nárast kvality tvorby návrhov zákonov a ostatných právnych noriem, ako aj väčšiu stabilitu právneho poriadku“.

Základným spôsobom, ako to urobiť, je dodržiavať štandardný legislatívny proces, teda postupovať tak, ako stanovuje zákon, a v čase, ktorý na to vymedzuje.

Tento proces sa môže urýchliť iba vtedy, ak sú ohrozené základné ľudské práva a slobody, bezpečnosť štátu alebo hrozia hospodárske škody. V praxi sa to však nedeje. Vládna koalícia krátko po nástupe k moci presadila bez medzirezortného pripomienkového konania v zrýchlenom legislatívnom procese novelu Trestného zákona, ktorú po jej prijatí musí opakovane opravovať.

Na spôsob prijímania legislatívy sa dá pozrieť cez dáta. Podľa štatistík občianskeho združenia Via Iuris prijala štvrtá Ficova vláda do začiatku tohtoročnej októbrovej parlamentnej schôdze v skrátenom legislatívnom procese 35 z 88 zákonov, teda 39,77 percenta všetkej legislatívy.

Keď to porovnáme s predchádzajúcimi Ficovými vládami, ide o výrazný posun. V rokoch 2006 až 2010 tvoril počet zákonov prijatých zrýchlene 9,8 percenta, v období 2012 až 2016 to bolo 5,3 percenta a 5,8 percenta medzi rokmi 2016 a 2020. Teda štyri- až osemkrát menej než dnes.

Minister spravodlivosti Boris Susko a poslanec za Smer Tibor Gašpar. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ak takýto proces chýba, stáva sa, že poslanci nevedia, o čom hlasujú, vzniká chaos a zákony musia niekoľkokrát opravovať.

Ukazuje to najmä niekoľkonásobné novelizovanie Trestného zákona. Zrýchlený proces prijímania novely vládny kabinet odôvodňoval porušovaním ľudských práv, ktorého „semenišťom“ mal byť podľa Roberta Fica (Smer) Úrad špeciálnej prokuratúry.

Ten sa vláde podarilo zrušiť, po výhradách Európskej komisie však na generálnej prokuratúre zriadili akýsi malý úrad špeciálnej prokuratúry, teda oddelenie závažnej kriminality, ktoré bude chrániť záujmy Európskej únie, teda to, či sa peniaze z eurofondov a plánu obnovy využívajú na Slovensku v súlade so zákonom a účelne.

Poslanci vládnej koalície chcú teraz zakotviť existenciu oddelenia závažnej kriminality aj v zákone. Parlament už musel opravovať skrátené premlčacie lehoty pri násilných trestných činoch, upraviť časti trestných kódexov, ktoré Ústavný súd označil za protiústavné aj zvýšiť tresty za podvody na eurofondoch, aby Slovensko neprišlo o peniaze z Bruselu. O poslednom bode pritom museli poslanci rokovať na mimoriadnej schôdzi počas letných prázdnin, viacerí sa preto museli vrátiť do Národnej rady z dovoleniek.

Susko napriek tomuto množstvu opráv novelu trestných kódexov obhajuje. Tvrdí, že počas predchádzajúcich vlád sa trestné právo využívalo až príliš, čo má okrem iného dokazovať „vysoká naplnenosť väzníc.“

Obchodníci vidia kriminalitu úplne ináč ako minister spravodlivosti

Popri zriadení „malého ÚŠP“ chcú poslanci zvýšiť aj pokuty za priestupky, teda napríklad za krádeže do 700 eur. V januári bola takáto krádež trestným činom. Po prijatí novely Trestného zákona je už len priestupkom, za ktorý hrozí pokuta najviac 333 eur.

Napriek vlne kritiky minister Susko tvrdí, že hranica škody v sume 700 eur „odráža ekonomický vývoj“ v krajine. Žiadny páchateľ podľa neho nejde kradnúť s Trestným zákonom v ruke iba toľko, aby sa do limitu zmestil.

Majitelia obchodov tvrdia opak. Hovoria o náraste počtu krádeží, no najmä hodnoty ukradnutého tovaru. Problémom je, že na jeho zmiznutie prichádzajú neskoro, páchateľa nevedia identifikovať a polícia im nevie pomôcť.

Podľa údajov, ktoré prezentoval Susko, klesol do septembra počet majetkových trestných činov o 2 849 a počet priestupkov narástol o 2 519. V zmysle jeho argumentácie tak majetková kriminalita celkovo klesla. Je to logické, keďže mnohé trestné činy sú už dnes len priestupkami.

Keď sme ministerstvo žiadali o poskytnutie zdrojových údajov, neodpovedalo. Mimochodom, Susko k 1. augustu zrušil na ministerstve analytické centrum. Analytici sa o rušení dozvedeli len niekoľko dní predtým, než ho zatvorili.

Centrum existovalo od roku 2016, vybudovali ho z eurofondov a zamestnávalo 25 ľudí. Kto prebral ich agendu, ktorá mala prispieť k efektívnosti justície, aj dôvody jeho zatvorenia zostávajú nejasné. Denník SME začiatkom októbra informoval, že mnohým z prepustených analytikov sa ministerstvo opäť ozvalo a lanária ich späť s novými pracovnými ponukami.

Späť k dátam o majetkovej kriminalite. Údaje Policajného zboru sa s tvrdeniami ministra nezhodujú, sú úplne iné. Podľa štatistík polície klesol počet majetkových trestných činov o 3 318 evidovaných trestných činov a v prípade priestupkov išlo o pokles o 4 628.

Štatistika Policajného zboru o počte majetkových trestných činov a priestupkov v období od 1. januára do 31. septembra 2023 a 2024.

Čísla sa tak rozchádzajú nielen medzi sebou, ale aj s realitou, ktorú zažívajú obchodníci.

Koaliční poslanci teraz žiadajú, aby sa Trestný zákon opäť zmenil a páchatelia priestupkov platili namiesto 331 eur až pokutu 1 500 eur. Priestupkom má byť po novom aj navádzanie na priestupok, pričom pokuta zaň bude rovnaká.

Obavy vyvolávala trestná novela aj v otázke prepúšťania väzňov. Do konca septembra podľa údajov Zboru väzenskej a justičnej správy prepustili 446 odsúdených a osem obvinených.

Susko sľuboval aj väčšie používanie alternatívnych trestov, teda povinnej práce či domáceho väzenia, na ktorých výkon dohliadajú probační a mediační úradníci. Ešte v auguste hovoril, že ich počet zvýši o viac ako 100. Ministerstvu sa ich k 1. novembru podarilo zabezpečiť desať.

Prípad Kováčik a aktívny Susko

„Dušana Kováčika považujem za hrozne prelomový prípad. Keby Dušan tento prípad uhral, tak všetkým strašne, strašne pomôže,“ hovoril predseda Smeru Robert Fico 19. augusta 2021 na poľovníckej chate, ktorú polícia odpočúvala.

Kováčik prípad neuhral a Najvyšší súd ho poslal za prijatie úplatku 50-tisíc eur od mafie a vynášanie zo spisov do väzenia. O dva roky neskôr sa však Ficov minister spravodlivosti postaral o to, aby Kováčika z väzenia pustili.

Susko totiž podal dovolanie a zároveň rozhodol o prerušení výkonu trestu. Kováčik sa tak dostal spoza mreží, kým o ministrovom dovolaní rozhodne Najvyšší súd.

Išlo o prvého z Ficovho okruhu „našich ľudí“ a o najvyššie postaveného odsúdeného verejného činiteľa, ktorý musel nastúpiť do väzenia. Predstavitelia Smeru tvrdili, že proces nebol nestranný a bol politicky motivovaný. Podľa Fica šlo o „učebnicový príklad zmanipulovaného monsterprocesu“.

Minister spravodlivosti tiež nevidel dôvod na to, aby bol Kováčik vo väzení, hoci všetci štyria sudcovia, ktorí v prvej Kováčikovej korupčnej kauze rozhodovali, boli presvedčení, že majú dostatok usvedčujúcich dôkazov o tom, že sa za éry Smeru dal podplatiť mafiou.

Susko sa pri svojom rozhodnutí odvolával na presvedčenie, svedkov nazval banditmi a novinárov s otázkami ignoroval. O jeho postojoch sme sa dozvedeli z videa na sociálnej sieti, riadne vysvetlenie dovolania podopreté konkrétnymi argumentmi neposkytol.

Boris Susko nakrútil video o Dušanovi Kováčikovi. Reprofoto – N

Bývalý špeciálny prokurátor si o mesiac neskôr znovu vypočul, že je vinný, tentoraz v inom korupčnom prípade. Sudca Špecializovaného trestného súdu Michal Truban ho odsúdil za prijatie ďalšieho 50-tisícového úplatku.

Peniaze dostal od podnikateľa s väzbami na SIS Petra Košča, známeho pod prezývkou pán X, ktorý bol v kauze spoluobvinený. Vďaka novele Trestného zákona je však skutok v jeho prípade premlčaný.

Rozsudok v druhej Kováčikovej korupčnej kauze zatiaľ nie je právoplatný. Bývalý špeciálny prokurátor sa odvolal a vďaka Suskovi na rozhodnutie čaká vo svojom dome v Skalke nad Váhom.

Fico sa vyhrážal, minister pritakával

Útoky na policajtov, prokurátorov a sudcov sú súčasťou Ficových tlačoviek od porážky vo voľbách v roku 2020. Tento rok v apríli to spravil aj v prítomnosti Borisa Suska počas návštevy ministerstva spravodlivosti. Ak Susko po roku v ministerskom úrade hovorí o „návrate k právnemu štátu,“ realita je skôr taká, že asistoval pri tirádach premiéra proti vybraným sudcom, potom aj podľa slov premiéra konal.

Fico v apríli konkrétne sudcom Najvyššieho súdu Jurajovi Klimentovi, Petrovi Štiftovi a Petrovi Hatalovi hrozil disciplinárnym stíhaním, akoby na Slovensku neexistovala nezávislosť súdnictva. Tvrdil, že konali na „politickú objednávku“.

K Ficovej kritike sa pripojil poslanec a bývalý prezident Policajného zboru Tibor Gašpar a premiérovi poradcovia, advokáti David Lindtner a Marek Para, všetci trestne stíhaní. Sudcom vyčítali šesť väzobných rozhodnutí, ktoré vydali v rokoch 2020 až 2023 a ktorými podľa rozhodnutia Ústavného súdu došlo k porušeniu ich práv.

„Budem klásť otázky, aký bude ďalší postup voči týmto sudcom. Tu nemôžeme prevrátiť list a robiť hrubé čiary,“ hovoril Gašpar, ktorý je podozrivý, že ako policajný prezident v rokoch 2012 až 2018 zneužíval políciu na politické ciele Smeru.

Stojac vedľa politikov, ktorí napádali sudcov, Susko mlčal. Keď sa k slovu dostal, poďakoval premiérovi za jeho návštevu a podporu, jednoducho, „že si našiel čas“.

Robert Kaliňák, Tibor Gašpar, Dávid Lindtner, Boris Susko a Marek Para. Foto N – Tomáš Benedikovič

Keď sa novinári ministra pýtali, či nepovažuje slová premiéra, Tibora Gašpara a jeho poradcov za zásah do nezávislosti súdnej moci, reagoval, že v takýchto vyjadreniach nevidí problém. Povedal, že o nich uvažoval ako o podnetoch, ktoré môže podať ktokoľvek. Prisľúbil, že si predmetné rozhodnutia naštuduje, a ak zistí, že došlo k pochybeniu, vyvodí dôsledky.

Fico označil sudcu Klimenta za Matovičovho človeka na Najvyššom súde a spochybnil aj elektronické prideľovanie spisov, teda to, že systém skutočne prideľuje jednotlivé prípady náhodne. Tvrdil, že politicky exponované kauzy končili práve v Klimentovom senáte, a preto sa podľa neho musia na prideľovanie spisov na Najvyššom súde pozrieť.

V apríli Susko poslal na Najvyšší súd a Špecializovaný trestný súd štyroch úradníkov, ktorí si žiadali vydanie celých databáz so spismi. V prípade Najvyššieho súdu odišli naprázdno, v prípade Špecializovaného boli úspešní.

Súdna rada sa neskôr postavila na stranu ministerstva. Zhodla sa, že rezort má právo kontrolovať systém prideľovania spisov, keďže je jeho správcom. K rozsahu informácií, ktoré mu súd musí poskytnúť, sa však vyjadriť nechcela a odkázala obe strany na Najvyšší správny súd.

Sudca Kliment označil vyhlásenia predsedu vlády a poslanca Gašpara za „priamy, ničím nepodložený útok na nezávislosť súdnej moci“. Doplnil, že nevie o inom štáte Európskej únie, kde by politici, ktorí vládnu, označili „sudcov Najvyššieho súdu, bez právoplatných súdnych rozhodnutí za súčasť zločineckej skupiny“.

Na jeho stranu sa postavil predseda Najvyššieho súdu Ján Šikuta, ktorý označil opakujúce sa verejné útoky na sudcov pre ich rozhodovaciu činnosť za „neprípustné a mimoriadne nebezpečné“.

Exministerka spravodlivosti a poslankyňa Mária Kolíková (SaS) v reakcii označila rezort spravodlivosti za „rezort šikany voči nepohodlným sudcom a rezort obhajoby trestne stíhaných osôb, ktoré sú blízke Robertovi Ficovi“.

O dva mesiace neskôr počas tlačovej besedy na úrade vlády Susko oznámil, že proti Klimentovi podáva disciplinárny návrh, v ktorom žiada najprísnejší trest – odvolanie z funkcie sudcu. Argumentoval pochybením Klimentovho senátu pri rozhodovaní o väzbe pre obvinenú sudkyňu Denisu Cvikovú. Tá tento rok uspela na Európskom súde pre ľudské práva. Súd skonštatoval, že rozhodnutím senátu 5T, v ktorom pôsobí aj Kliment, boli v auguste 2020 porušené jej práva.

Pripomeňme si kontext. Rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva o porušení práv slovenských občanov nie sú ničím výnimočným, reakcia ministra spravodlivosti výnimočná bola. Vyvolala aj počudovanie viacerých odborníkov. Aj Klimentov kritik, člen súdnej rady Peter Šamko, sa pýtal, ako chce disciplinárny návrh minister odôvodniť. Európska komisia spozornela a odkázala, že útoky na sudcov bude sledovať, a ak bude potrebné, zasiahne.

Nakoniec sa ukázalo, že Susko nemusel v súvislosti s Európskym súdom pre ľudské práva nič zdôvodňovať. Jeho rozhodnutie v disciplinárnom návrhu vôbec nespomína. Ukázalo sa, že disciplinárny návrh postavil na rozhodnutí o väzbe, ktoré sa týkalo premiérovho poradcu, advokáta Mareka Paru.

A práve pri ňom stál, keď o disciplinárnom návrhu na Klimenta hovoril. Para nie je len Ficovým poradcom, ale aj dvorným advokátom Smeru či Mariana Kočnera. Sudcovi Klimentovi hrozí v tomto prípade strata funkcie.

Audit, ktorý viedol k odvolaniu podpredsedu parlamentu Michala Šimečku

Keď vo februári tohto roka zrušilo ministerstvo spravodlivosti výzvu pre desiatky mimovládnych organizácií, vzbudilo to medzi nimi prekvapenie. Zástupcovia týchto organizácií už boli pripravení ísť na ministerstvo predstaviť svoje projekty, dovedna sa malo rozhodovať o prerozdelení 769-tisíc eur určených pre oblasť ochrany ľudských práv. Tie by si delili desiatky organizácií, takto to fungovalo posledných dvadsať rokov.

Susko zrušenie výzvy oznámil krátko po tom, čo Robert Fico v dezinformačnom médiu Hlavné správy oznámil, že na politické mimovládky zaberú len tvrdé riešenia. Dnes už je zrejmé, že ministerstvo spravodlivosti pod vedením Suska postupne vytvorilo atmosféru, v ktorej vládne strany odvolali z postu podpredsedu Národnej rady Michala Šimečku z Progresívneho Slovenska.

Ešte vo februári vtedy podpredseda parlamentu Ľuboš Blaha zo Smeru hneď po zrušení výzvy ocenil, že Susko zrušil dotačnú výzvu „pre slniečkarske mimovládky a tie teraz hystericky vrieskajú“.

Minister spravodlivosti Boris Susko zo Smeru, ktorý predkladal spornú novelu Trestného zákona. Foto N – Tomáš Benedikovič

Posledný krok prišiel v septembri. Ministerstvo spravodlivosti vtedy začiatkom mesiaca informovalo, že spravilo audit a ten potvrdil manipulácie a porušenie zákona pri prideľovaní dotácií v oblasti ľudských práv za minulých vlád. Vymenovalo aj štyri mimovládne organizácie, ktorých sa to malo týkať: Iniciatíva Inakosť, Dúhový Pride, NOMANTINELS a Projekt Forum – občianske združenie.

Prvé tri sa venujú právam LGBTI+ ľudí. Projekt Forum je občianske združenie, kde je jediným štatutárnym orgánom Marta Šimečková, teda matka predsedu Progresívneho Slovenska Michala Šimečku.

V čase, keď sa informácie objavili, audit nebol verejný a ministerstvo spravodlivosti nechcelo médiám poskytnúť jeho výsledky. Robert Fico na tlačovej besede napriek tomu okrem štyroch spomenutých organizácií menoval aj ďalšiu, pri ktorej sa podľa neho nepostupovalo transparentne: Nadáciu Milana Šimečku.

Ministerstvo ju však ako problémovú neuviedlo. Nadácia sa uchádzala o finančnú podporu cez schému ministerstva opakovane aj za vlád Smeru, hoci Fico toto obdobie ohraničil len obdobím rokov 2020 – 2023.

Smer potom využil fakt, že v organizácii pôsobia rodinní príslušníci Michala Šimečku, ako zámienku na jeho odvolanie, v čom ho podporila SNS aj časť Hlasu. Stalo sa tak 17. septembra

Nič z toho, čo audit označuje ako problémové, sa netýkalo činnosti predsedu Progresívneho Slovenska alebo toho, že by niečo ovplyvňoval. Ide o interné technikálie hodnotenia projektov, ktoré robilo ministerstvo spravodlivosti. Audit identifikoval štyri nedostatky. Tri z nich boli systémové, teda šlo o zle nastavené procesy, nie svojvoľné alebo netransparentné rozhodnutia, ako prezentoval Fico.

Jediný nesystémový nedostatok mal podľa audítorov nízky stupeň závažnosti. Išlo o zverejnenie neúplných informácií na webe ministerstva. Podľa audítorov chýbala informácia, že dotáciu možno poskytnúť žiadateľovi, ktorým je verejná výskumná inštitúcia, a harmonogram postupu vyhodnocovania žiadostí.

Nedostatky s vysokým stupňom závažnosti nenašli, hoci ministerstvo to vo svojej tlačovej správe tvrdilo. Michal Šimečka je z funkcie odvolaný, audit ministerstvo spravodlivosti dodnes nezverejnilo.