(Záverečný návrh na disciplinárnom pojednávaní 14.decembra 2011)

         1.Tento disciplinárny návrh má pôvod v návrate sudcu Babjaka  z Ústavného súdu Slovenskej republiky na Krajský súd v Banskej Bystrici(„krajský súd“) v januári 2007.Vtedy došlo zo strany predsedu súdu Bobora k účelovému  dodatku  rozvrhu práce, k vzájomnej výmene  sudcov  Babjaka s Bednárom  medzi senátmi a k následnému prideleniu sudcovi Babjakovi sudcom Chovankom rozsiahlej neskončenej trestnej agendy po odchádzajúcom sudcovi Škorpilovi.

         2.Pridelenie sudcovi Babjakovi v jeden deň - a to popri bežnom nápade vecí - 5 prvostupňových  a 14 odvolacích reštančných vecí (7 mesiacov až 7 rokov od ich nápadu),v celkovom rozsahu viac ako 30 000 strán, ktoré neboli vyriešené mesiace resp. roky a ktorých riešenie zákonite aj porovnateľný čas a nasadenie vyžaduje, znamenalo úmyselné porušenie ústavnej zásady rovnosti(čl.12 ods.1 ústavy), pretože agenda takéhoto rozsahu a obtiažnosti žiadnemu inému sudcovi krajského súdu v jeden deň nenapadá.

         3.Práve dodatok rozvrhu práce a účelová výmena sudcov Babjaka s Bednárom, znamenajúca aj   porušovanie ústavnej zásady  zákonného sudcu v zmysle čl.48 ods.1 ústavy(lebo v konečnom dôsledku, minimálne v 33-troch veciach bolo konané v nezákonnom zložení senátov),boli prostriedkom k porušovaniu ústavnej zásady rovnosti v neprospech sudcu Babjaka.

         4.Sudca Babjak za označené úmyselné porušovanie ústavnosti, ktoré bolo rozhodnou príčinou eventuálne vzniknutých prieťahov v konaní, nenesie žiadnu zodpovednosť. Práve naopak: s účelovou zmenou rozvrhu práce a s jej následkami prejavil rozhodný nesúhlas, o nápravu opakovane žiadal nielen predsedu krajského súdu ale aj sudcovskú radu pri tomto súde a zároveň upozorňoval ako na  prieťahy v konaniach, tak aj na  zneužiteľnosť situácie.

Sudca Babjak nemôže za to, že jeho námietkam nebolo vyhovené a že stav v rozpore s ústavou vyhovoval na krajskom súde  predsedovi súdu, sudcovskej rade a tiež trestnému kolégiu.

         5.Úmyselné porušovanie ústavnosti pri deľbe práce na súde nemôže nemať negatívny dopad na kvalitu konania a rozhodovania alebo na rýchlosť konania, alebo na oboje. Potenciálna zneužiteľnosť voči sudcovi, ktorá je s tým zákonite spojená, je iba otázkou času a okolností. Inými slovami: nemohli sa preto nevyskytnúť prieťahy v konaní  v niektorých veciach sudcu Babjaka a nemohlo ani nedôjsť k zneužitiu vytvorenej, a teda zneužiteľnej situácie.

Čítať ďalej...

Čítať rozhodnutie (Pdf)...

Právo posledného slova

Disciplinárnym návrhom sa mi kladie za vinu závažné disciplinárne previnenie – spôsobenie zbytočných prieťahov v štyroch veciach – a navrhuje preloženie na súd nižšieho stupňa.

I. Vo svojom záverečnom prejave sa v prvom rade sústredím na to, čo je v týchto súvislostiach najpodstatnejšie, to znamená, či som mal vytvorené ústavné a zákonné podmienky, aby som mohol  náležite realizovať svoje sudcovské práva a plniť sudcovské povinnosti.

V právnom štáte je pre riadny výkon súdnictva podstatná  realizácia ústavných zásad:
-viazanosti sudcu pri rozhodovaní ústavou a zákonom (čl.144 ods.1 ústavy);
-legality v zmysle čl.2 ods.2 („Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“);
-výkladu a uplatňovania právnych predpisov v súlade s ústavou (čl.152 ods.4);
-rovnosti podľa čl.12 ods.1 („Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach....“);
-zákonného sudcu (podľa čl.48 ods.1 nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi).

Ústavné zásady rovnosti a zákonného sudcu sú konkrétnejšie vyjadrené v zákone č.385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov(„zákon o sudcoch“) a v zákone č.757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov(„zákon o súdoch“.)

Čítať ďalej...

Záverečný návrh.

V právnej veci disciplinárne stíhaného sudcu JUDr. Babjaka uvádzam nasledovné:

I.

Fakty, ktoré sa preukázali počas konania:

- dňa 22.01.2007 nastúpil sudca Babjak na Krajský súd v Banskej Bystrici, pričom Dodatkom č. 1 k Rozvrhu práce bol zaradený do senátu 5T a 5To a zároveň sudca Bednár tento senát opustil a prešiel do senátu 2To, a to všetko bez zrejmého dôvodu (a napriek tomu, že pôvodne bol sudca Babjak zaradený do senátu 2T a 2To),

- keď v januári 2007 nastúpil sudca Babjak na Krajský súd v Banskej Bystrici, okamžite sa stal sudcom s najväčším počtom nevybavených vecí na trestnom úseku, pričom všetky veci (14 odvolacích a 6 prvostupňových) boli staršie ako 7 mesiacov. Spolu išlo o viac ako 33 000 strán spisového materiálu. Popri tomu mu prostredníctvom elektronickej podateľne napádali ďalšie nové veci.

- veci po odchádzajúcom sudcovi Škorpilovi boli podľa vyjadrenia svedkov pridelené sudcovi Babjakovi na vyváženie zaťaženosti členov senátu, pričom však pritom nebola zohľadnená skutočnosť, že kým ostatní sudcovia mali už možnosť oboznámiť sa a naštudovať „svoje“ reštančné veci, sudca Babjak ich dostal všetky ako „nové“ a bez tejto možnosti. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok Chovanko, keď sa vyjadril, že „osobe JUDr. Babjaka všetky veci vlastne prišli ako nové“. Sudca Mikluš v tejto súvislosti uviedol, že sa nestávalo, aby niektorému sudcovi napadlo v jeden deň 19 vecí. Napokon túto skutočnosť potvrdil aj svedok Bednár, ktorý pri nástupe v januári 2006 dostal po odchádzajúcom sudcovi Golemovi najskôr 3 prvostupňové veci a potom v priebehu ďalších troch mesiacov ešte ďalšie tri veci, dohromady cca 6000 strán spisového materiálu, a k tomu aj nejaké odvolacie veci, ktorých počet ani rozsah si však sudca Bednár už nepamätal.

Čítať ďalej...

Aktuálna informácia z disciplinárnych konaní k 30.1.2011  voči sudcom:

1. Peter Paluda
2. Stanislav Sojka
3. Anna Benešová
4. Angela Balázsová
5. Milan Růžička
6. Jana Dubovcová
7. Darina Kuchtová
8. Miroslav Gavalec
9. Juraj Kliment
10. Peter Hatala
11. Jozef Kandera
12. Juraj Majchrák
13. Juraj Babjak
14. Kristína Glezgová


Súvisiaca platná právna  úprava ustanovenia  § 22 zákona č. 385/2000 Z.z.  o sudcoch a prísediacich,  najmä:
z ods. 7:“ sudca, ktorému je dočasne pozastavený výkon funkcie, má odo dňa pozastavenia nárok na plat vo výške 30 % základného platu. Takto poskytnutý plat sa zvyšuje o 10 % základného platu na každé vyživované dieťa, najviac však do výšky 50 % základného platu.“
ods. 8:“ Dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu zaniká dňom právoplatnosti uznesenia o zastavení trestného stíhania alebo o podmienečnom zastavení trestného stíhania, rozsudku alebo rozhodnutia disciplinárneho súdu; to neplatí, ak bolo konanie, pre ktoré bol sudcovi dočasne pozastavený výkon funkcie, úmyselným trestným činom, za ktorý bol právoplatne odsúdený, alebo ak bolo sudcovi za konanie, pre ktoré mu bol dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu, uložené disciplinárne opatrenie odvolanie z funkcie sudcu.“
ods. 9: „ Ak dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu zanikne podľa ods. 8, doplatí sa sudcovi rozdiel, o ktorý bol jeho funkčný plat skrátený. Ak je dočasné pozastavenie výkonu funkcie zrušené podľa ods. 5 alebo 6 alebo ak sa dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu skončí uplynutím lehoty podľa ods. 4, doplatí sa sudcovi rozdiel platu po právoplatnosti rozhodnutia podľa ods. 8; to neplatí, ak bolo konanie, pre ktoré bol sudcovi dočasne pozastavený výkon funkcie, úmyselným trestným činom, za ktorý bol právoplatne odsúdený, alebo ak bolo sudcovi za konanie, pre ktoré mu  bol dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu, uložené disciplinárne opatrenie odvolanie z funkcie sudcu.

Čítať ďalej...