- Podrobnosti
- Administrátor
- Externé
- 1127
dennikn.sk | Miro Kern
Premiér Heger v pondelok povedal, že ministrami by sa mohli stať odborníci. Ponuku už dostali viacerí ľudia, ktorí nie sú členmi koaličných strán.
OĽaNO a premiér Eduard Heger majú po odchode SaS z vlády niekoľkých kandidátov na ministrov. Rezorty, ktoré opúšťa Sulíkova strana, by mohli obsadiť ľudia, ktorí momentálne nepôsobia v politike.
Popri analytikovi a expertovi na energetiku Karlovi Hirmanovi (mohol by byť ministrom hospodárstva) dostal ponuku stať sa ministrom zahraničných vecí slovenský veľvyslanec v Česku Rastislav Káčer.
Dlhoročný diplomat mal byť kandidátom na ministra zahraničných vecí už v roku 2020, keď nebolo jasné, či tento rezort pripadne OĽaNO alebo SaS. Nakoniec ho dostala Sulíkova strana a ministrom sa stal Ivan Korčok.
Rastislav Káčer nepotvrdil, že ponuku dostal. Podľa informácií Denníka N to tak s určitosťou je a zároveň je pomerne pravdepodobné, že sa stane ministrom. „Nebudem sa k tomu vyjadrovať,“ povedal Káčer.
Káčer má dlhoročné skúsenosti v diplomacii, na ministerstve zahraničia pracuje od roku 1992. Pôsobil aj na slovenskej misii pri NATO v Bruseli a venoval sa bezpečnostnej politike.
- Podrobnosti
- JUDr. Katarína Javorčíková
- ZOJ
- 1282
Vážení návštevníci,
Vítame Vás v novej verzii našej stránky, ktorú sme zmenili so zámerom zlepšiť Vašu informovanosť o dianí v justícii a našu vzájomnú interakciu.
Základným cieľom sudcovskej iniciatívy Za otvorenú justíciu naďalej zostáva presadzovať v súdnictve tri základné hodnoty – transparentnosť, spravodlivosť a otvorenosť.
Transparentnosť, aby boli verejne kontrolovateľné postupy súdov v ich rozhodovacej činnosti, pri výbere nových sudcov, pri ich kariérnom postupe, a pri hodnotení sudcov.
Spravodlivosť, v zmysle zabezpečenia spravodlivého súdneho konania v súlade so zákonom rovnako pre všetky strany a účastníkov súdnych procesov.
Otvorenosť, aby sa justícia otvorila verejnej kontrole.
Tieto hodnoty môžu byť vnímané ako príliš vznešené alebo nie dôležité pre životy ľudí, ale bez nich súdy nesplnia svoju základnú funkciu v spoločnosti - poskytovať občanom účinnú súdnu ochranu a garantovať fungovanie právneho štátu.
Chceme, aby ste lepšie poznali naše názory na aktuálne udalosti týkajúce sa justície a spôsob, akým riešiť jej problémy. Budeme sa snažiť pravidelne zverejňovať naše názory v časti Blogy. Od Vás očakávame reakcie v časti Komentáre, ktoré budeme uverejňovať po Vašej registrácii za podmienky, že budú v súlade s etikou vyjadrovania a zásadami slušnosti.
Vážime si Vašu pozornosť.
Katarína Javorčíková
hovorkyňa ZOJ
- Podrobnosti
- Administrátor
- Externé
- 1101
viaiuris.sk | Tlačová správa VIA IURIS
Ústava Slovenskej republiky bola prijatá presne pred 30 rokmi, no veľa dôvodov na oslavy nemáme. Naša ústava patrí medzi najmenej chránené v Európe a mnohí politici ju preto čoraz častejšie zneužívajú ako lacný marketingový nástroj.
Slovenská ústava bola od roku 1992 zmenená presne 20-krát, pričom 19 zmien presadil parlament a jednu ústavný súd. Viac ako polovica zo všetkých zmien ústavy bola schválná počas uplynulých 12 rokov.
Vzťah niektorých politikov k základnému zákonu štátu však najlepšie odzrkadľuje celkový počet pokusov o zmeny ústavy. Kým za prvých 10 rokov predložili poslankyne a poslanci 16 návrhov noviel, počas ďalších 10 rokov ich už bolo 42 a v poslednej dekáde sa pokúsili zmeniť ústavu až 116-krát. Celkovo tak naša ústava čelila už 174 návrhom na zmeny!
- Podrobnosti
- Administrátor
- Externé
- 1085
teraz.sk | TASR
Bratislava 1. septembra (TASR) - Ústava SR potrebuje zo všetkého najviac zmenu prístupu, a to veľmi naliehavo. Aj 30 rokov od jej prijatia je Slovensko podľa prezidentky SR Zuzany Čaputovej stále dosť ďaleko od toho, aby sa smelo mohlo označiť za vyspelú demokraciu s vysokou úrovňou právneho štátu. Vyhlásila to v príhovore na slávnostnom zasadnutí Národnej rady (NR) SR pri príležitosti 30. výročia prijatia ústavy.
"Z pohľadu úrovne politickej kultúry sme i po 30 rokoch od prijatia našej ústavy stále dosť ďaleko od toho, aby sme sa smelo mohli označiť za vyspelú demokraciu s vysokou úrovňou právneho štátu, kde sa ústava teší prirodzenému rešpektu a jej dodržiavanie sa považuje za samozrejmosť. Miestami mám dokonca pocit, že v úrovni nášho prístupu k ústave a ochrane ústavnosti ideme presne opačným smerom," komentovala Čaputová.
- Podrobnosti
- Administrátor
- Externé
- 710
pravda.sk | Michal Horský
Ústava - realita či fikcia? Základný pilier našej spoločnosti v týchto dňoch slávi 30. výročie svojho vzniku. Je to preto príležitosť pripomenúť si jej podstatu a význam. Ten totiž nie je samozrejmosťou.
Navonok sa ústava javí sebavedome a jednoznačne. Je hlavným pilierom právneho poriadku, mantinelom politických aktérov a zároveň garantom našich práv a slobôd. Jej autorita je na prvý pohľad nespochybniteľná. Je to však skutočne tak?
Čaro ústavy paradoxne spočíva v tom, že je vo svojej podstate fikciou. Práva a povinnosti, ktoré definuje, nemožno uchopiť – sú nehmotným príbehom, ktorý funguje len vtedy, ak v neho spoločne veríme. Ústava je preto stelesnením kolektívnej fikcie, príbehu o spoločenskej zmluve zamedzujúcej chaosu, v ktorom je človek človeku vlkom. Práve v tom spočívajú jej výhody, ale aj riziká.
Na jednej strane upevňuje naše presvedčenie, že v nej uvedené práva sú garantované aj v realite. Na druhej strane sú to však vždy (obyčajní) ľudia, ktorí musia jej ducha pretavovať v skutočnosť. A história nám opakovane ukázala, že ak sa kadejakým autoritárom zachce, môžu jej obsah nielen ignorovať, ale aj popierať.