V poradí 32 zhromaždenie Soudcovské unie ČR (ďalej len „únia“) sa konalo v meste Tábor v južných Čechách. Za Slovenskú republiku sa ho zúčastnili Ľudovít Bradáč, čestný člen únie, Katarína Javorčíková, zástupkyňa sudcovskej iniciatívy Za otvorenú justícu, a neskôr sa pripojil František Mozner, prezident Združenia sudcov Slovenska.

Hlavnými odbornými témami zhromaždenia boli:

• výber nových sudcov, stáže a vzdelávanie sudcov
• platové ohodnotenie a vzdelávanie odborného personálu súdov

Vo vystúpeniach hostí v úvodnej časti zhromaždenia zaznelo okrem iného nasledovné:

Martina Flanderová, predsedníčka Krajského súdu v Č. Budějovicích:

• výberové konania na voľné miesta sudcov výrazne ovplyvňuje, že v Českej republike neexistujú pravidlá pre výber sudcov,
• ako ďalšie negatívum vníma, že predseda súdu nemôže byť vo výberovej komisii, čo odporuje zdravému rozumu.

Libor Vávra, prezident únie:

• zdôraznil, že česká justícia obstála aj počas opakovaných pandémií, napriek tomu treba vyvíjať tlak, aby nedošlo k ďalšiemu zmrazeniu platov sudcov,

• vo výberových konaniach je otázka, či noví sudcovia majú byť len z kandidátov, ktorí sú súčasťou justičného prostredia, alebo by sa mal systém otvoriť a umožniť kandidovať aj externým uchádzačom. On osobne  odporúča otvorený systém. Kandidáti by pred výberovým konaním mohli absolvovať prax na súdoch.

  Čítať ďalej...

  0 komentárov

URL | 19. októbra 2022 11:08

Súdna rada podporila posunutie účinnosti súdnej mapy, ktoré navrhuje nový minister spravodlivosti Viliam Karas. „Navrhované legislatívne opatrenie sa žiadnym spôsobom netýka zmyslu a podstaty už prijatej reformy a nedotýka sa ani záväzkov, ktoré máme voči EÚ pri čerpaní peňazí z fondu obnovy,“ uviedol predseda rady Ján Mazák.

Sudcovia oceňujú aj kroky, ktoré minister robí s cieľom dotiahnuť proces implementácie súdnej mapy.

Ako vysvetlil minister, hlavným dôvodom posúvania účinnosti je nízky záujem sudcov o pôsobenie na krajských správnych súdoch. „Dodatočná lehota má slúžiť práve na to, aby sme doplnili personálne kapacity týchto novozriadených súdov,“ tvrdí. Verí v bezproblémové prijatie zmeny na vláde aj v parlamente. (tasr)

Stretnutia s ministrom spravodlivosti Viliamom Karasom sa za ZOJ zúčastnili hovorkyne Katarína Javorčíková a Dagmar Valocká, a riaditeľ odboru legislatívy MS SR Juraj Palúš.

Témy stretnutia:

K implementácii súdnej mapy

• Návrh na preloženie účinnosti zákona o nových sídlach a obvodoch súdov  od 1. júna 2023 by mal byť po schválení vládou predložený do parlamentu už na októbrovej schôdzi. Priorita je, aby súdy najneskôr v novembri vedeli aké rozvrhy práce treba pripraviť k 1.1.2023,
• Obsahom novely bude len časová postupnosť bez zásahov do vecného obsahu zákona. Začiatok implementácie musí byť jednotný pre všetky dotknuté súdy, pretože je navzájom previazaný prechod jednotlivých druhov súdnych agend medzi nimi,
• Základnou podmienkou pre fungovanie nových krajských správnych súdov je dostatok sudcov. Zatiaľ sa na tieto súdy hlási veľmi malý počet sudcov správnych kolégií súčasných krajských súdov. Jedným zo stimulačných opatrení by mohla byť legislatívna úprava, aby sudcovia správnych kolégií mohli prejsť na nové súdy preložením, bez preverovania ich sudcovskej spôsobilosti a majetkových pomerov. Pre ostatné právnické povolania budú vyhlásené výberové konania obdobným spôsobom ako na Najvyšší správny súd. Ďalším opatrením je zámer obnoviť právnu úpravu dočasného pridelenia sudcov na dobu dvoch rokov s možnosťou výkonu rozhodovacej činnosti tam, kde to bude potrebné,
• Ak sa do 28.2.2023 prihlási na krajské správne súdy aspoň 50 % uchádzačov z určeného počtu sudcov, prejdú na tieto súdy všetky nerozhodnuté správne veci. Ak nie, zostanú tieto veci na rozhodnutie sudcom na doterajších krajských súdoch.

  Čítať ďalej...

  0 komentárov

Stanovisko predsedu Špecializovaného trestného súdu

„Technicky vzaté" založenie, či zrušenie akéhokoľvek súdu či prokuratúry, zníženie, či zvýšenie trestných sadzieb, je vecou legislatívy a vecou relatívne jednoduchého politického rozhodnutia. Takéto rozhodnutie má však ďalekosiahle následky a môj názor je, že mu musí predchádzať široká diskusia a analýza následkov.

Nie je vecou sudcov v konečnom dôsledku vyhodnocovať, nebodaj nerešpektovať politické rozhodnutia, v každom prípade je však ich právom participovať na diskusii o nich. Môj príspevok do diskusie po návrate z dlhšie trvajúcej dovolenky, často bez prístupu k internetu a po oboznámení sa so základnými faktami, je nasledovný:

Špecializovaný súd zameraný na riešenie prípadov organizovaného zločinu a korupcie a špecializovaná prokuratúra začali pôsobiť v roku 2005, a pokiaľ ide o súd, zhruba polovica jeho sudcov a jedna sudkyňa na tomto súde pôsobia dodnes. Je potrebné úprimne povedať, že časť právnickej i sudcovskej verejnosti, zjednodušene povedané, nebola nadšená myšlienkou tohto druhu špecializácie, čo dávali najavo počas dlhé mesiace trvajúcich diskusií k takémuto riešeniu. Nakoniec súd i prokuratúra vznikli a v roku 2009 po snahe o likvidáciu súdu zo strany Štefana Harabina absolvovali „prerod" v zásade do dnešnej podoby, pričom základnou zmenou bolo zníženie platov sudcov a prokurátorov i úprava pôsobnosti súdu. Udialo sa tak za súhlasu v týchto inštitúciách pracujúcich ľudí, vďaka snahe vtedajšieho predsedu súdu Michala Trubana a jedným zo „záchrancov" súdu (v dobrom slova zmysle) bol i terajší premiér Robert Fico -všetko s podporou doslova všetkých európskych štruktúr.

Čítať ďalej...