Správa o stave republiky je snahou o zhodnotenie najdôležitejších udalostí v republike za posledných dvanásť mesiacov a o reflexiu situácie v spoločnosti. Pri písaní tejto správy som si uvedomila, že napriek snahe neustále hľadať východiská a udržiavať nádej v spoločnosti táto správa bude – lebo musí byť – jedna z najvážnejších a zrejme aj najkritickejších.
Cieľom nie je priťažiť situácii, naopak, v snahe o čo najpravdivejšiu reflexiu pomôcť posunúť sa ďalej z kritického bodu, do ktorého sme sa ako spoločnosť dostali.
Žijeme v dobe, v ktorej je oslabovaná dôvera verejnosti v štát a v súdržnosť našej spoločnosti. Ak túto situáciu nedokážeme zvrátiť, je dôvod sa obávať o podobu demokracie a ďalší vývoj spoločnosti. Negatívny pohľad na situáciu na Slovensku totiž zdieľa aj masívna časť verejnosti, čo budem postupne dokumentovať viacerými dátami.
Antirúškarská sudkyňa sa postavila pred súd po boku s Harabinom. Jej mama bojovala proti jeho praktikám
* Sudkyňa Eva Bieliková, ktorá pojednávala bez rúška, je disciplinárne obvinená za expresívny telefonát v pojednávacej miestnosti doliehajúci na chodbu súdu.
* Súčasťou jej podporného tímu na súde bol aj Štefan Harabin.
* Disciplinárny senát sa musel ohradiť proti Bielikovej a Harabinovmu vystupovaniu.
Bolo 25. júna 2021, smrtiace ochorenie covid-19 ešte stále paralyzovalo spoločnosť. Pojednávacia miestnosť číslo 105 na Okresnom súde Bratislava II. a v sudcovskom talári sedí Eva Bieliková. Kontrola z ministerstva spravodlivosti má preveriť, či dodržiava protipandemické opatrenia.
Najviac nerozhodnutých prípadov je na Okresnom súde Bratislava I a najmenej na Okresnom súde v Rimavskej Sobote.
Od začiatku roka klesla okresným súdom nerozhodnutá agenda o 8320 vecí. Celkovo okresné súdy zaznamenali 627 790 nových vecí a do 30. septembra vydali 619 470 rozhodnutí. Vyplýva to z informácií, ktoré na svojom webe zverejnilo Analytické centrum Ministerstva spravodlivosti SR.
Najvyšší priemerný počet nerozhodnutých vecí v civilnej, obchodnej a trestnej agende pripadá na sudcu Okresného súdu (OS) Bratislava I (419,45). Naopak, najmenej nerozhodnutých vecí na jedného sudcu je na OS v Rimavskej Sobote (79,14). Na jedného okresného sudcu pripadá priemerne takmer 181 nerozhodnutých vecí, pričom priemerne sudca rozhodne v civilnej, obchodnej a trestnej agende za mesiac 33,51 veci.
Od začiatku roka mesačne v prepočte na jedného sudcu napadlo v rámci tejto agendy najviac vecí na OS Prešov (43,38). Najmenší mesačný nápad na sudcu zaznamenali v tomto roku na OS Svidník (21,73). Priemerný nápad na jedného sudcu v civilnej, obchodnej a trestnej agende predstavuje približne 32 vecí za mesiac.
Ako je to so slobodou prejavu a publicitou sudcu na Slovensku, v Ruskej federácii, v Anglicku a v USA? Prečo slovenskí sudcovia potrebujú o etike hovoriť a prečo by mal nový Etický kódex sudcov obsahovať podrobnejšiu úpravu vo vzťahu k slobode prejavu sudcu?
Na tieto otázky sa pokúsila sudkyňa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Elena Berthotyová hľadať odpovede vo svojom príspevku, ktorý odznel na konferencii VIA IURIS o sudcovskej profesijnej etike, ktorá sa uskutočnila 23. mája 2013 v Bratislave.
| JUDr. Elena Berthotyová, PhD. , sudkyňa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky |
Úvodná časť – základný rámec právnej úpravy v SR
Otázka: Čo je to sloboda prejavu?
Právo na slobodu prejavu je základné ľudské právo garantované čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, prijatého v roku 1950 v Ríme, v znení neskorších dodatkov (ďalej len „EDĽP“). Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice a prináleží každému. Nepatrí však medzi absolútne ľudské práva a preto čl. 10 ods. 2 EDĽP pripúšťa určité obmedzenie práva na slobodu prejavu a to za splnenia nasledovných podmienok:
„Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré stanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti, na predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochranu zdravia alebo morálky, ochranu povesti alebo práv iných, zabránenia úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.“
Právo na slobodu prejavu upravuje aj Ústava SR v čl. 26, ktorý v ods. 2 priznáva každému: „právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.“ Čl. 26 Ústavy, takisto ako čl. 10 EDĽP stanovuje tri základné podmienky, kedy možno obmedziť slobodu prejavu. Pritom všetky tri podmienky musia byť splnené súčasne:
Obmedzenie slobody prejavu je vymedzené v zákone. Napr. TZ obmedzuje slobodu prejavu trestaním za rasistické výroky, šírenie symbolov fašizmu a ohováranie.
Ide o legitímny účel, vymedzený v čl. 26 Ústavy SR a čl. 10 Dohovoru. Ústava vymedzuje tieto legitímne účely: ochrana práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejný poriadok, ochrana zdravia a mravnosti
Obmedzenie možno považovať za opatrenie, ktoré je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti.
Ťažko povedať, čo zachránilo sudcu "antirúškara" Dalibora Miľana pred zbavením funkcie, keď nepoznáme detaily rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu.
Treba dúfať, že za tým nie sú obavy z toho, čo bude hulákať dezinfo scéna, ktorá sa prišla prejaviť priamo na pojednávanie, zastúpená aj tým-čo-vy-hral-pre-zi-dent-ské-voľby, to jest exmajiteľom slovenskej justície Štefanom Harabinom.
Nevdojak však ide o ukážkový príklad, na čom presne sa zrážajú dva svety, ktoré sa vážne poklbčili ešte pred pandémiou a potom sa ich spor len vyostril.
Génius, ktorý by si s týmto konfliktom vedel rady, sa zatiaľ neobjavil. Stále je normálne, že "prauda je uprostred!!!1!", lebo pre prívržencov každého tábora je dezinformačný ten druhý.
Sudcovi Miľanovi nikto nebral právo myslieť si o protipandemických pravidlách čokoľvek, čo mu intelekt a vzdelanie umožňujú.
Úplnou bázou právneho štátu však je dodržiavanie pravidiel, na ktorých sa dohodla väčšina. A ak si prívrženec právneho štátu (ktorým by z podstaty veci mal byť každý sudca) myslí, že nejaké pravidlo nie je správne, nemá a nesmie proti nemu bojovať jeho porušovaním, ale snahou o jeho zmenu.
O to sa sudca Miľan ani nepokúsil, ako konštatoval aj senát.
Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.
