V úvahe Ľudovíta Bradáča o dvoch svetoch v Súdnej rade SR okrem iného jeden svet svoje názory komunikuje a presadzuje slovne agresívne, nedôstojne a neúctivo k druhej strane až tak, že to (na hanbu justície) neušlo pozornosti uznávaného konzervatívneho novinára, a nielen jemu. V tejto súvislosti (ozaj neviem prečo, možno pod dojmom nedávno skončených letných prázdnin) som si spomenula moje zážitky z letných táborov.

V jednom takom som sa ocitla keď som mala asi 10 rokoch a bola to ako sa hovorí skutočná škola života. Vedúci tábora ani ostatní nás neviedli spôsobom ako súdruhovia vychovávatelia budúci predvoj komunistickej organizácie, ale ako múdri dospelí. A tak nám vytvorili nezabudnuteľné prázdniny. Pamätám si ako nás učili rozpoznávať charaktery a osobnosti medzi nami úplne prirodzeným spôsobom. Ukázali nám, kto je náš priateľ v ťažkostiach a núdzi, keď sa niekto poranil alebo potreboval suché ponožky na pochode. Ukázali nám, kto vie nesebecky a bez zásluh pomáhať a slúžiť druhým, napr. umývaním riadov s vodou z potoka, ktorú bolo potrebné nanosiť a ohriať. Ukázali nám, že skutočná odvaha sa neprejavuje v tom, kto je silnejší v svaloch a rečiach, ale kto vydrží nočnú hliadku a nezuteká pred nočnými zvukmi lesa alebo sa svoj strach nesnaží prekričať tak, že zobudí celý tábor aj les. Vtedy sa stalo, že ak sme na začiatku tábora boli skupina nepoznaných a nespoznaných detí, na jeho konci sme už vedeli o sebe a svojich charakteroch viac, než by sme si pomysleli.

 A želám všetkým kolegom, ktorí majú školopovinné deti, pekný školský rok a vydržať!:-)

S prianím všetkého dobrého Daniela Baranová.