SÚDNA RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY 136/2024 UZNESENIE SÚDNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
zo 17. apríla 2024 k stanovisku Súdnej rady Slovenskej republiky k tlačovej besede predsedu vlády Slovenskej republiky a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky konanej 4. apríla 2024 Súdna rada Slovenskej republiky v nadväznosti na tlačovú konferenciu predsedu vlády Slovenskej republiky a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky konanú dňa 4. apríla 2024 a súčasne aj na podklade iných verejných vyjadrení predstaviteľov výkonnej a zákonodarnej moci v tomto ako i predchádzajúcich volebných obdobiach alebo iných verejných činiteľov
Prokurátori Daniel Mikuláš a Matúš Harkabus sa vzdali funkcií. Prípad vraždy Jána Kuciaka dostane úplne nový prokurátor.
Niekdajší prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry Matúš Harkabus a Daniel Mikuláš končia, vzdali sa svojich prokurátorských funkcií. Dôvody odchodu vysvetľuje Harkabus v liste adresovanom generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi.
„Možno Vy sám o tom neviete, pretože ľudia vo Vašom okolí sa Vám to boja povedať, ale medziľudská atmosféra a niečo, čo nazývame ,kultúra organizácie', za Vášho pôsobenia na prokuratúre sa podľa môjho – a nielen môjho – názoru nemôže snáď viac podobať normalizačnej atmosfére, ako o nej vypovedajú pamätníci 70-tych rokov," cituje Investigatívne centrum Jána Kuciaka na sociálnej sieti z Harkabusovho listu.
Odchodom Harkabusa s Mikulášom stráca dozorových prokurátorov prípad vraždy Jána Kuciaka a prípravy vrážd prokurátorov Žilinku, Petra Šufliarskeho a Daniela Lipšica. Ako prvý o tom informoval Denník N. V praxi to znamená, že prípad dostane nový prokurátor, ktorý sa bude musieť oboznámiť s tisíckami strán spisu.
„Nekončí sa mi na prokuratúre po 20 rokoch ľahko, o to viac, že už nebudem môcť byť pri súdnom pojednávaní vo veci poškodeného Jána Kuciaka a prípravy vraždy Vašej osoby a dvoch ďalších súčasných prokurátorov, teda trestnej veci, ktorá je pre vnímanie spravodlivosti touto spoločnosťou jedna z najdôležitejších," vysvetlil Matúš Harkabus v liste. Doplnil, že s kolegom Mikulášom v záverečnej reči a odvolaní na Najvyššom súde pripravili dobrú pôdu pre spravodlivé rozhodnutie odvolacieho súdu a prípadný efektívny postup obžaloby v ďalšom konaní.
„So všetkou zodpovednosťou k predmetnej trestnej veci, k osobám pozostalých, k osobám poškodených však v tejto situácii nevidím inú možnosť ako svoj služobný pomer prokurátora ukončiť," napísal.
Súdna rada odvolala Jána Mazáka z funkcie predsedu, naďalej však ostáva jej členom. Za návrh hlasovalo potrebných desať členov. Mazák v reakcii vyhlásil, že rozhodnutie rešpektuje, no nazdáva sa, že zasiahlo do jeho základných práv, a preto sa obráti na Ústavný súd.
Chce, aby súd preskúmal ústavnosť celého procesu odvolávania, ako aj jeho dôvody. Je presvedčený, že dôvody, pre ktoré ho odvolali, nie sú „v žiadnom prípade opakovaným porušením ústavných a zákonných práv predsedu súdnej rady“.
Minister spravodlivosti Boris Susko sa po 7 mesiacoch od začiatku implementácie novej súdnej mapy vyjadril pre médiá, že neprináša očakávané výsledky a na súdoch je chaos.
Výsledky zberu dát a informácií zo súdov zverejnené neboli. Je známe len to, že na súdoch prebehla medzi sudcami a zamestnancami súdov anketa o ich názoroch na novú súdnu mapu, ktorej vyplnenie bolo dobrovoľné. Takýto spôsob vyhodnocovania však nespĺňa parametre objektívneho zisťovania dát a informácií, a vo veľkej miere je založený na subjektívnych pocitoch respondentov. Vyhodnocovanie plnenia cieľov súdnej mapy by malo vychádzať z objektívnych podkladov zisťovaných odbornými útvarmi ministerstva spravodlivosti o fungovaní súdov v podmienkach novej súdnej mapy. Pre verejnú kontrolu súdnictva je súčasne dôležité, aby o týchto dátach bola informovaná aj verejnosť.
Úspešné zvládnutie procesu implementácie súdnej mapy na základe platného a účinného zákona a získanie finančných prostriedkov z plánu obnovy, ktoré sú naviazané na zavedenie novej súdnej mapy, je podmienené aktívnym prístupom ministra spravodlivosti v úzkej súčinnostis predsedami súdova sudcami, prijímaním opatrení, ktoré vychádzajú z objektívnych dát a podkladov, a po uplynutí primeranej doby od začiatku implementácie.
II.
Na tlačovej besede dňa 8. apríla 2024, ktorú odvysielala televízia TA3, predseda vlády Róbert Fico, jeho poradcovia David Lindtner a Tibor Gašpar, a minister spravodlivosti Boris Susko, zintenzívnili politický tlak, aby predseda Najvyššieho súdu SR Ján Šikuta a predseda Súdnej rady SR Ján Mazák podali disciplinárne návrhy na sudcov najvyššieho súdu za ich rozhodovaciu činnosť a navrhli ich odvolať z funkcie sudcu. Predseda vlády dokonca označil predsedu najvyššieho súdu v tejto súvislosti za farizeja a opätovne spochybnil riadne a náhodné prideľovanie trestných vecí sudcom na najvyššom súde. Takýto politický tlak a verejné vyjadrenia najvyšších ústavných predstaviteľov sú vysoko nebezpečné pre riadne fungovanie demokracie a, osobitne, pre nezávislý výkon súdnej moci a rešpekt verejnosti k súdnym rozhodnutiam.
Sudcovská iniciatíva Za otvorenú justíciu proti týmto útokom na súdnu moc opätovne ostro protestuje a žiada predstaviteľov verejnej moci a politikov, aby upustili od neprípustnej kritiky, politického tlaku a dehonestovania sudcov a súdnych funkcionárov. Pokiaľ je predseda vlády a minister spravodlivosti toho názoru, že sa konkrétni sudcovia dopustili disciplinárneho previnenia, nič nebráni ministrovi spravodlivosti využiť svoju právomoc a podať na týchto sudcov disciplinárny návrh.
Bratislava. Ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi by stačilo zobrať zoznam mien, ktoré mu v septembri poslala Súdna rada, a predložiť ho vláde, aby rozhodla. Nespravil tak však ani za pol roka vo funkcii.
Ide pritom o návrh kandidátov na popredné európske súdy v Luxemburgu a Štrasburgu, s ktorých obsadením má Slovensko už dlhodobo problém.
Miesto sudcu Všeobecného súdu Európskej únie nevie obsadiť už od augusta 2022 a mandát súčasnej slovenskej sudkyne na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP) zas uplynie v decembri tohto roka.
Môže sa to zdať ešte ďaleko, no s vypočutiami národných kandidátov by mal poradný výbor Rady EÚ začať už v júni.
Napriek časovej tiesni Susko nomináciu kandidátov zdržiava.
Súdna rada pritom ešte 21. septembra zvolila ako kandidáta na luxemburský súd Michala Kianičku a do Štrasburgu zas odporučila trojicu kandidátov v zložení Zuzana Vikarská, Radoslav Procházka a Marián Giba.
Nasledovať by malo posúdenie vládou, ktorá môže kandidátku prijať alebo odmietnuť. A podľa toho príde v ďalšom kroku na rad buď opätovne Súdna rada, ak by bolo nutné vyberať nanovo, alebo poradné európske orgány pre finálny výber.
Nejde pritom o formalitu, keďže poradný výbor v minulosti odmietol už päť predošlých kandidátov na Všeobecný súd EÚ.
Pri ESĽP je zas mechanizmus taký, že si parlamentné zhromaždenie Rady Európy vyberá z trojice navrhovaných kandidátov, čomu ešte prechádza vypočutie v špeciálnom výbore.
Susko však o ďalších plánoch mlčí. Na otázky SME jeho rezort ani po urgenciách neodpovedal. Nevysvetľuje, prečo predloženie kandidátky na vládu odsúva ani to, kedy by chcel otázku nominácií rozlúsknuť.
Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.
