- Podrobnosti
- Administrátor
- Externé
- 429
dennikn.sk | Veronika Prušová
František Mozner je predseda kolégia na Najvyššom súde, podľa ministerky spravodlivosti spôsobil prieťahy v niekoľkých konaniach a zavádzal aj v komunikácii s účastníkmi. Ide celkovo o sedem prípadov.
Predseda trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu a zároveň aj prezident najväčšej stavovskej organizácie Združenia sudcov Slovenska František Mozner má byť príkladom pre ostatných sudcov. Momentálne však čelí disciplinárnemu konaniu, ktoré tento týždeň iniciovala ministerka spravodlivosti v demisii Mária Kolíková (SaS).
Jej návrh sa týka siedmich prípadov, ide o prieťahy v konaní a zavádzanie účastníkov konania. Ako trest mu navrhla zrážku polovice platu na tri mesiace.
O tom, či je Kolíkovej návrh opodstatnený, rozhodne disciplinárny senát Najvyššieho správneho súdu. Jeho hovorca Michal Hajtol potvrdil, že návrh už dostali.
Návrh bližšie nekomentoval. Podľa informácií Denníka N sa však disciplinárny návrh týka aj prieťahov v dovolacom konaní v kauze nástenkového tendra ministrov za SNS. V tomto prípade Ústavný súd až dvakrát v priebehu dvoch rokov skonštatoval porušenie práv odsúdeného Mariána Janušeka.
Mozner bol v tomto prípade sudcom spravodajcom, teda ho pripravoval na rozhodnutie.
- Podrobnosti
- Administrátor
- Externé
- 854
Je tu spravodlivosť naozaj pre všetkých? Procesy, ktoré spustila smrť Jána Kuciaka a jeho snúbenice, viedli k mnohým odhaleniam zlyhávania inštitúcií, ale zároveň priniesli Slovensku aj nádej na zlepšenie. Film Očista sleduje zblízka príbeh snahy o očistu justície a započatie jej reformy, ktorá by mala viesť k naplneniu spravodlivosti. Korupcia v justícii nie je len abstraktný pojem, tretia moc môže spôsobiť aj ničenie ľudských životov, šikanu alebo obrovské majetkové transfery.
Diskutujúci: ? Katarína Javorčíková - členka Súdnej rady SR
? Peter Paluda - sudca Najvyššieho súdu SR
? Zuza Piussi autorka filmu
Moderuje Marián Giba - vedúci Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského.
https://www.youtube.com/watch?v=cr63VSY-nxU
- Podrobnosti
- Administrátor
- Externé
- 721
strategie.hnonline.sk | RED
Je to už rok, čo Úrad na ochranu oznamovateľov začal oficiálne fungovať a poskytovať svoje služby verejnosti. Za toto obdobie sa naň obrátilo tristo ľudí, ktorí sa chceli poradiť o svojom prípade alebo oznámiť skutky, ktoré považovali za trestné. Úrad teraz k výročiu svojho fungovania spúšťa kampaň, ktorá ľudí povzbudí, aby sa nebáli korupciu nahlásiť.
- Podrobnosti
- Administrátor
- Externé
- 621
dennikn.sk | Miro Kern
Premiér Heger v pondelok povedal, že ministrami by sa mohli stať odborníci. Ponuku už dostali viacerí ľudia, ktorí nie sú členmi koaličných strán.
OĽaNO a premiér Eduard Heger majú po odchode SaS z vlády niekoľkých kandidátov na ministrov. Rezorty, ktoré opúšťa Sulíkova strana, by mohli obsadiť ľudia, ktorí momentálne nepôsobia v politike.
Popri analytikovi a expertovi na energetiku Karlovi Hirmanovi (mohol by byť ministrom hospodárstva) dostal ponuku stať sa ministrom zahraničných vecí slovenský veľvyslanec v Česku Rastislav Káčer.
Dlhoročný diplomat mal byť kandidátom na ministra zahraničných vecí už v roku 2020, keď nebolo jasné, či tento rezort pripadne OĽaNO alebo SaS. Nakoniec ho dostala Sulíkova strana a ministrom sa stal Ivan Korčok.
Rastislav Káčer nepotvrdil, že ponuku dostal. Podľa informácií Denníka N to tak s určitosťou je a zároveň je pomerne pravdepodobné, že sa stane ministrom. „Nebudem sa k tomu vyjadrovať,“ povedal Káčer.
Káčer má dlhoročné skúsenosti v diplomacii, na ministerstve zahraničia pracuje od roku 1992. Pôsobil aj na slovenskej misii pri NATO v Bruseli a venoval sa bezpečnostnej politike.
- Podrobnosti
- Administrátor
- Externé
- 558
viaiuris.sk | Tlačová správa VIA IURIS
Ústava Slovenskej republiky bola prijatá presne pred 30 rokmi, no veľa dôvodov na oslavy nemáme. Naša ústava patrí medzi najmenej chránené v Európe a mnohí politici ju preto čoraz častejšie zneužívajú ako lacný marketingový nástroj.
Slovenská ústava bola od roku 1992 zmenená presne 20-krát, pričom 19 zmien presadil parlament a jednu ústavný súd. Viac ako polovica zo všetkých zmien ústavy bola schválná počas uplynulých 12 rokov.
Vzťah niektorých politikov k základnému zákonu štátu však najlepšie odzrkadľuje celkový počet pokusov o zmeny ústavy. Kým za prvých 10 rokov predložili poslankyne a poslanci 16 návrhov noviel, počas ďalších 10 rokov ich už bolo 42 a v poslednej dekáde sa pokúsili zmeniť ústavu až 116-krát. Celkovo tak naša ústava čelila už 174 návrhom na zmeny!