dennikn.sk| Rudolf Suran

Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského sľuboval študentom verejnú debatu o rušení Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Realisti tušili, že uplatní príslovia: „Kto chce psa biť, palicu si nájde“ a „Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú“. Zo sľubu sa vyvliekol ako anakonda zo starej kože, pod krištáľovou zámienkou: „Preboha, pred  zrušením ÚŠP by debatu spolitizovali!“ Hovorí ten, čo slúži politikom. Diskutovať – ale až keď ÚŠP dekapitujú, telo spália a popol rozprášia na štyri strany sveta.

Tak to chcú pomstou, pýchou a neduhmi spuchnutí a bradatí vládcovia Slovenska, aj slovenskí zločinci.

Dekan do trezoru odložil česť a úsudok akademika, aby sa podchvíľou kochal, ako sa skvejú opatrným používaním. Jeho študentov sa ujala Filozofická fakulta tej istej univerzity. Umožnila im 30. januára, aby v budove susediacej s Právnickou fakultou zorganizovali diskusiu  odborníkov. Dekan chýbal medzi diskutujúcimi aj v hľadisku. Zároveň nechýbal nikomu.

Dôstojné a vydarené podujatie

Záujem bol veľký. Kvôli kapacite sály sa nedostalo na všetkých.

Na pódium zasadli Ján Hrubala, predseda Špecializovaného trestného súdu (ŠTS), advokát a profesor Tomáš Strémy z právnickej fakulty a advokát Peter Erdös, obhajca Moniky Jankovskej, „legendárnej“ sudkyne a štátnej tajomníčky, ktorú Marián Kočner nazýval svojou opičkou. Po hodine ich vystriedali špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, prokurátor ÚŠP Matúš Harkabus, a sudcovia Krajského súdu v Bratislave a členovia súdnej rady Marcela Kosová a Peter Šamko. Poslednú hodinu sa stretli na pódiu všetci.

V auditóriu sedeli najmä študenti, no i predstavitelia právnických inštitúcií.

Prihovoril sa im rektor Univerzity Komenského, profesor práva Marek Števček, aj zástupca študentov. Študent umne moderoval debatu, zorientovaný v problematike a reáliách. Vysielali ju naživo na internete.

Mládež zachránila česť fakulty, keď to odmietol urobiť ten, koho za to platia.

Čítať ďalej...

dennikn.sk | Ján Mazák

Autor je predseda súdnej rady, bývalý predseda Ústavného súdu

Také legislatívne konanie, v ktorom sa majú  prijať nové trestnoprávne predpisy, ústava a zákon nepoznajú. Skrátené aj neskrátené, niekomu prístupné, iným blokované.

Pôvodný návrh novely Trestného zákona (zjednodušujem, lebo legislatívne opatrenia sú, ako je známe, širšie) sa dočkal 89 zmien. Ich kvalita nie je podstatná. Dôležité je, že k nim mal prispieť svojimi pripomienkami aj generálny prokurátor. A tu je jadro problému a ďalšia výrazná devalvácia celého legislatívneho procesu, ktorý sa od počiatku nazýva skráteným konaním.

Pouvažujeme o niektorých, aj širších aspektoch tohto znehodnotenia.

Odkiaľ sa vzala šanca na pripomienkovanie pre generálneho prokurátora?

V polovici januára 2024 sa generálny prokurátor Maroš Žilinka stretol s predsedom parlamentu Petrom Pellegrinim a ministrom spravodlivosti Borisom Suskom. Informoval ich, že k novelám trestných kódexov predloží vlastné pripomienky. Podľa neho je nutné najmä zaručiť, aby sa neznižovali možnosti štátu v boji proti závažnej kriminalite.

Ponúknutú možnosť generálny prokurátor využil a poslal pripomienky. Odborné a spracované hlavne so zreteľom na potreby trestnej politiky na Slovensku, najmä v časti boja proti korupcii, v ktorom je náš štát viazaný viacerými medzinárodnými zmluvami, a vylepšené o paragrafované znenie navrhovaných úprav. Ozaj profesionálna práca, lenže odignorovaná.

Čítať ďalej...

V pondelok sa konajú pomerne dôležité voľby, ktoré veľa napovedia o pomeroch v slovenskej justícii.

Sudcovia Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu – teda tí, ktorých by sme mali považovať za sudcovskú elitu krajiny – si prvýkrát spomedzi seba zvolia sudcu, ktorý za nich zasadne v súdnej rade.

Výsledok týchto volieb s tromi kandidátmi (Marián Fečík, Peter Melicher, Michal Novotný) si budú všímať aj vo vládnej koalícii, ktorá potrebuje v najvyššom orgáne sudcovskej samosprávy získať väčšinu, aby odvolala Jána Mazáka a mala tak veci pod kontrolou.

No už okolnosti jednej nominácie prezrádzajú, že na najvyšších poschodiach slovenskej justície sa pod vedením Jána Šikutu ani po zriadení Najvyššieho správneho súdu (NSS) zrejme nič podstatné nezmenilo.

Čítať ďalej...

dennikn.sk | LUCIA OSVALDOVÁ

„Konečne aspoň nejaká diskusia,“ hovorili si študenti v utorok večer pri odchode z Moyzesovej siene filozofickej fakulty. Pri cigarete si vymieňali názory o viac ako trojhodinovej diskusii o rušení Úradu špeciálnej prokuratúry. Iniciovali ju študenti Právnickej fakulty Univerzity Komenského potom, čo sa sľúbenej debaty na túto tému nedomohli na domovskej fakulte.

Za študentmi práva prišiel diskutovať špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala, ktorí sú zástancami zachovania špeciálnej prokuratúry; sudcovia Marcela Kosová a Peter Šamko, ktorí sa vyjadrili za jej zrušenie; ale aj profesor práva Tomáš Strémy či advokát Peter Erdős. Dekan Právnickej fakulty Eduard Burda, ktorý ešte v decembri odbornú diskusiu avizoval, účasť odmietol. Vysvetlil to tým, že návrh na rušenie špeciálnej prokuratúry je teraz v parlamente a vec je „politicky živá“.

Odborná diskusia pre študentov a akademikov sa konala v čase, keď už o pár hodín či dní môžu koaliční poslanci schváliť zrušenie špeciálnej prokuratúry a zmeny v Trestnom poriadku.

„Politickí predstavitelia našej krajiny nám ukazujú, ako diskusia nemá vyzerať,“ povedal na začiatku diskusie doktorand právnickej fakulty a jeden z iniciátorov diskusie Juraj Plaza a zopakoval, že študenti a verejnosť sa prostredníctvom diskusie chcú dozvedieť argumenty za rušenie inštitúcie a proti nemu. Zareagoval aj na anonymné hejty, ktoré študenti iniciátori dostávajú v posledných týždňoch, a na to, kto ich a celú diskusiu platí: „Žiadna fascinácia sa nekoná, za diskusiou sú len študenti,“ dodal Plaza.

Čítať ďalej...

transparency.sk | Michal Piško, riaditeľ Transparency International Slovensko 

Slovensko sa v  najcitovanejšom  rebríčku vnímania korupcie  (CPI),  zostavovanom každoročne centrálou Transparency International v Berlíne, dokázalo tretí rok po sebe zlepšiť a zo 180 krajín skončilo na 47. mieste. Výsledná pozícia za rok 2023 je tak o dve priečky vyššia ako rok predtým a od úpravy metodiky v  roku 2012 ide o najlepšie umiestnenie.  

Historicky najvyššie je aj skóre, keď si Slovensko polepšilo o ďalší bod na aktuálnych 54 bodov zo sto možných (čím vyššie skóre, tým menej korupcie). Slovensko sa tak dokázalo dotiahnuť na Poľsko, ktoré sa dlhodobo umiestňovalo výrazne pred nami, no v posledných rokoch v medzinárodnom porovnaní klesalo.  

Globálny rebríček vnímania korupcie je zostavovaný na základe ďalších 13 indexov nezávislých inštitúcií za dva roky dozadu a reflektuje tak ešte obdobie predchádzajúcich vlád Eduarda Hegera a čiastočne aj Ľudovíta Ódora. Doma aj v zahraničí kritizované kroky novej vlády Roberta Fica v oblasti právneho štátu sa tak na aktuálnom umiestnení a skóre ešte neodrážajú.  

https://transparency.sk/wp-content/uploads/2024/01/CPI2023_X_1600_900-1024x576.png

Čítať ďalej...