postoj.sk | Tomáš Němeček

Pohľad z Prahy: Až raz porazíte Fica a vrátite sa k diskusii o trestnom zákonníku, prečítajte si tento text. 

Keď český minister spravodlivosti Pavel Blažek minulý týždeň predkladal svoju novelu Trestného zákona, v snemovni si zaželal, aby „nemohla byť opisovaná tak, ako je to na Slovensku, teda že sa robí v prospech niekoho“.

Kontrast so Slovenskom ani nemohol byť väčší. Blažkov návrh, ktorý rozširuje definíciu znásilnenia, poslala – po niekoľkoročnej odbornej diskusii – česká dolná komora do druhého čítania. Koalícia aj opozícia hlasovali jednomyseľne. Návrh zavádza zásadu „nie znamená nie“: trestné budú aj prípady, keď obeť stuhne v strese alebo strachu a páchateľ ju sexuálne zneužije „proti jej badateľnej vôli“.

Okrem toho práve bežia dva veľmi sledované procesy so známymi mužmi, ktorí roky zneužívali svoj vplyv. Dominik Feri, zázračné dieťa českej politiky, dostal v novembri – neprávoplatne – trojročný trest za dve znásilnenia a jedno v štádiu pokusu; obetiam má zaplatiť 12 000, 6 000 a 2 000 eur. Známy psychiater a televízny zabávač Jan Cimický sa postavil pred súd teraz v januári, obžaloba ho viní zo štyroch znásilnení a z 35 prípadov sexuálneho vydierania.

Čítať ďalej...

dennikn.sk | Otakar Horák

Ľudia, ktorí pociťujú úzkosť či ohrozenie, vo zvýšenej miere veria na konšpiračné teórie, ak sa nemôžu spoľahnúť na štát a jeho inštitúcie, ktoré by im pomohli s riešením ich úzkosti či stresu, vraví Magdalena Adamus.

dennikn.sk | Veronika Prušová

V utorok súdna rada zasadá po prvý raz vo vynovenom zložení. Minulý týždeň jej pribudol nový člen, sudca Najvyššieho správneho súdu Marián Fečík. Sudcom nie je ani tri roky, no jeho rozhodnutia dokázali vzbudiť verejný záujem.

postoj.sk | OTVORENE s Michalom Magušinom Spravodlivosť 09. február 2024

Exminister Karas o trestnoprávnej novele

Rodíme sa svojim rodičom a do určitého rodinného prostredia, ktoré nás ovplyvňuje sociálne a charakterovo.

A keď vyrastieme  je nám jasné, že ten krivý nos, ktorý mal náš dedo a otec, nie je výsledkom toho, či sme sa narodili v honosnom dome alebo sociálnom byte. Ani výsledkom vzdelanosti, postavenia a intelektu našich rodičov a ani ich výchovy, ale jednoducho genetiky.

Sú veci aj v našom prežívaní, s ktorými sa rodíme a nemôžeme za to. Ani ich zmeniť - napr. temperament, túžbu objavovať nové veci, nedostatok strachu pred ťažkosťami, viac menej aj sklon podliehať vplyvom a davu.

Stojíme na pleciach našich predkov - rodičov, prarodičov, príbuzných, a nevyberáme si ich, ničím sme si nezaslúžili rodinu, do ktorej sme prišli. Rodina je ale rodina. 

Potom prichádzame na právnickú fakultu študovať právo, do prostredia fakulty, ktorú ktosi a pre čosi kedysi založil, viedol ako prvý a dal jej smerovanie a víziu.

Do akademického sveta dotvoreného a vytvoreného jeho učiteľmi a staršími študentmi. Spomeňme si, ako nám na internáte dobromyseľne odovzdávali informácie, kto je aký na prednáškach, cvičkách a skúškach,  ako to chodí, u koho si čo možno dovoliť, s kým byť zadobre, keď chceme v pokoji doštudovať.

Čítať ďalej...