1. Výkon spravodlivosti vyžaduje splnenie viacerých podmienok, vrátane „dobrej kondície“ justície. O tom, že aj tu treba hodne naprávať, svedčia ako kritické hlasy zvonku, tak aj zvnútra.
Justícia potrebuje mnoho vecí. Aj svedomie, t. zn. vnútorný hlas, ktorý sa ozve, keď sa šlape po jej podstate; aj sudcov, ktorí si dokážu nielen vytvoriť kritický názor, ale ho tiež verejne povedať; ale aj takých, ktorí dokážu nielen kritizovať a búrať staré, ale aj vymýšľať a vytvárať nové.
Justícia je súčasťou štátu a spoločnosti, a nie ostrovom samým pre seba. Ako mocensky, tak aj názorove, musí preto koexistovať s mocou zákonodarnou a výkonnou, a tiež s občianskou spoločnosťou.
2. V záujme toho hlavného – nezávislého a nestranného výkonu spravodlivosti – sa obdobne zmýšľajúci sudcovia môžu združovať.
Občianske združenie „Sudcovia „Za otvorenú justíciu“(„ZOJ“) je pokračovateľom predošlých známych iniciatív, ako napr. Spravodlivosť otvára brány(SOB) , Päť viet a iniciatívy „Za otvorenú justíciu“ a zákonite preto na ne nadväzuje.
„Vláda práva je vzácnejší ideál než vláda právnických textov“ (Ronald Dworkin, Taking Rights Seriously, str. 338)
„Demokracia vyžaduje rozhodovanie, ktoré harmonizuje tak rešpekt k textu zákona.... ako aj k morálnym právam a hodnotám vrátane slobody a rovnosti. ...Demokracia však nevyžaduje servilné nasledovanie textu zákonov alebo legislatívnych materiálov.“ (Alexanedr Peczenik, On Law and Reason, str.41)
V dobe, keď autority (držitelia moci) v justícii, ale aj väčšina sudcov mlčia a nečinne sa prizerajú skrivodlivosti, ktorá je páchaná samotnými sudcami na sudcoch, je disent v podobe otvorene vysloveného a odôvodneného nesúhlasu s takýmto pošliapavaním základných hodnôt ako je spravodlivosť, sloboda slova a rovnosť, jediným prostriedkom a zbraňou v rukách tých, ktorí sú presvedčení, že hľadať a nachádzať spravodlivosť je nielen pridanou hodnotou, ale hodnotou cieľovou.
„Mať slobodného ducha je právom, ale aj povinnosťou sudcu. Mať slobodného a spravodlivého sudcu je právom občana.“
Tento odkaz vyhlásenia „Päť viet“ je krédom, s ktorým vstupujem do združenia ZOJ.
„Nepridáš sa k väčšine, keď pácha zlo“- Exodus 23,2
S občianskym združením Sudcovia „Za otvorenú justíciu“ spájam nádej, že bude iniciovať a vytvárať priestor pre trvalú diskusiu o hodnotách, ktoré by mali byť cieľom organizácie a výkonu súdnej moci. Hlásim sa k obsahu „Piatich viet“ vyzdvihujúcich hodnotu slobody.
Bez slobody niet nezávislosti, bez nezávislosti niet nestrannosti a tým ani spravodlivosti. Otvorenosť justície je významným predpokladom pre získavanie a zvyšovanie jej dôveryhodnosti. Dôvera verejnosti je to najcennejšie, čím súdna moc môže disponovať.
(Záverečný návrh na disciplinárnom pojednávaní 14.decembra 2011)
1.Tento disciplinárny návrh má pôvod v návrate sudcu Babjaka z Ústavného súdu Slovenskej republiky na Krajský súd v Banskej Bystrici(„krajský súd“) v januári 2007.Vtedy došlo zo strany predsedu súdu Bobora k účelovému dodatku rozvrhu práce, k vzájomnej výmene sudcov Babjaka s Bednárom medzi senátmi a k následnému prideleniu sudcovi Babjakovi sudcom Chovankom rozsiahlej neskončenej trestnej agendy po odchádzajúcom sudcovi Škorpilovi.
2.Pridelenie sudcovi Babjakovi v jeden deň - a to popri bežnom nápade vecí - 5 prvostupňových a 14 odvolacích reštančných vecí (7 mesiacov až 7 rokov od ich nápadu),v celkovom rozsahu viac ako 30 000 strán, ktoré neboli vyriešené mesiace resp. roky a ktorých riešenie zákonite aj porovnateľný čas a nasadenie vyžaduje, znamenalo úmyselné porušenie ústavnej zásady rovnosti(čl.12 ods.1 ústavy), pretože agenda takéhoto rozsahu a obtiažnosti žiadnemu inému sudcovi krajského súdu v jeden deň nenapadá.
3.Práve dodatok rozvrhu práce a účelová výmena sudcov Babjaka s Bednárom, znamenajúca aj porušovanie ústavnej zásady zákonného sudcu v zmysle čl.48 ods.1 ústavy(lebo v konečnom dôsledku, minimálne v 33-troch veciach bolo konané v nezákonnom zložení senátov),boli prostriedkom k porušovaniu ústavnej zásady rovnosti v neprospech sudcu Babjaka.
4.Sudca Babjak za označené úmyselné porušovanie ústavnosti, ktoré bolo rozhodnou príčinou eventuálne vzniknutých prieťahov v konaní, nenesie žiadnu zodpovednosť. Práve naopak: s účelovou zmenou rozvrhu práce a s jej následkami prejavil rozhodný nesúhlas, o nápravu opakovane žiadal nielen predsedu krajského súdu ale aj sudcovskú radu pri tomto súde a zároveň upozorňoval ako na prieťahy v konaniach, tak aj na zneužiteľnosť situácie.
Sudca Babjak nemôže za to, že jeho námietkam nebolo vyhovené a že stav v rozpore s ústavou vyhovoval na krajskom súde predsedovi súdu, sudcovskej rade a tiež trestnému kolégiu.
5.Úmyselné porušovanie ústavnosti pri deľbe práce na súde nemôže nemať negatívny dopad na kvalitu konania a rozhodovania alebo na rýchlosť konania, alebo na oboje. Potenciálna zneužiteľnosť voči sudcovi, ktorá je s tým zákonite spojená, je iba otázkou času a okolností. Inými slovami: nemohli sa preto nevyskytnúť prieťahy v konaní v niektorých veciach sudcu Babjaka a nemohlo ani nedôjsť k zneužitiu vytvorenej, a teda zneužiteľnej situácie.
Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.
