- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 518
dennikn.sk | Veronika Prušová
V utorok súdna rada zasadá po prvý raz vo vynovenom zložení. Minulý týždeň jej pribudol nový člen, sudca Najvyššieho správneho súdu Marián Fečík. Sudcom nie je ani tri roky, no jeho rozhodnutia dokázali vzbudiť verejný záujem.
Predseda súdnej rady Ján Mazák pred dvomi mesiacmi odvolávanie z funkcie ustál. Navrhovateľom vtedy chýbal jeden hlas. Po minulotýždňovom zvolení nového člena súdnej rady sa to môže zmeniť.
K členom voleným sudcami pribudol sudca Najvyššieho správneho súdu Marián Fečík, ktorého si zvolili sudcovia Najvyššieho a Najvyššieho správneho súdu 48 hlasmi zo 79 možných. Jeho protikandidát Michal Novotný získal 20 hlasov.
Odvolávanie Mazáka na programe súdnej rady nie je, no Denník N sa Fečíka na jeho prípadný postoj k predsedovi súdnej rady pri takomto hlasovaní opýtal. Rovnako aj na to, ako vnímal pôsobenie súdnej rady pod vedením Mazáka.
- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 414
postoj.sk | OTVORENE s Michalom Magušinom Spravodlivosť 09. február 2024
Exminister Karas o trestnoprávnej novele
Skrátenie lehoty pri znásilnení je len jeden z mnohých problémov, ktoré sa ukážu
Viliam Karas vysvetľuje, v čom je prijatie novely Trestného zákona nebezpečné pre spravodlivosť na Slovensku a ako k tomu došlo.
„Trestnoprávna novela znižuje motiváciu páchateľa napraviť škodu,“ tvrdí bývalý minister spravodlivosti, advokát a poradca KDH Viliam Karas v rozhovore pre Postoj TV.
Okrem toho považuje za najzásadnejší problém schválenej novely Trestného zákona aj skracovanie premlčacích dôb.
Pri tejto veci upozorňuje na to, že skrátenie lehôt vytvorí tlak na vyšetrovacie orgány, aby vyšetrovali rýchlejšie a efektívnejšie, ale zároveň sa neprijali nijaké opatrenia, ktoré by efektívnejšiemu vyšetrovaniu mali pomôcť.
„Znižujú sa aj niektoré sadzby, ale to by samo osebe nebolo takým problémom a vedelo by to v praxi fungovať. Ale kombinácia zvýšenia škody, zníženia sadzieb a ešte aj skracovania premlčacích dôb je niečím, čo nám, ak to nadobudne účinnosť, bude ešte roky spôsobovať problémy. A bude vznikať tlak na to, aby sa to prehodnotilo.“
- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 519
Rodíme sa svojim rodičom a do určitého rodinného prostredia, ktoré nás ovplyvňuje sociálne a charakterovo.
A keď vyrastieme je nám jasné, že ten krivý nos, ktorý mal náš dedo a otec, nie je výsledkom toho, či sme sa narodili v honosnom dome alebo sociálnom byte. Ani výsledkom vzdelanosti, postavenia a intelektu našich rodičov a ani ich výchovy, ale jednoducho genetiky.
Sú veci aj v našom prežívaní, s ktorými sa rodíme a nemôžeme za to. Ani ich zmeniť - napr. temperament, túžbu objavovať nové veci, nedostatok strachu pred ťažkosťami, viac menej aj sklon podliehať vplyvom a davu.
Stojíme na pleciach našich predkov - rodičov, prarodičov, príbuzných, a nevyberáme si ich, ničím sme si nezaslúžili rodinu, do ktorej sme prišli. Rodina je ale rodina.
Potom prichádzame na právnickú fakultu študovať právo, do prostredia fakulty, ktorú ktosi a pre čosi kedysi založil, viedol ako prvý a dal jej smerovanie a víziu.
Do akademického sveta dotvoreného a vytvoreného jeho učiteľmi a staršími študentmi. Spomeňme si, ako nám na internáte dobromyseľne odovzdávali informácie, kto je aký na prednáškach, cvičkách a skúškach, ako to chodí, u koho si čo možno dovoliť, s kým byť zadobre, keď chceme v pokoji doštudovať.
- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 375
dennikn.sk| Rudolf Suran
Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského sľuboval študentom verejnú debatu o rušení Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Realisti tušili, že uplatní príslovia: „Kto chce psa biť, palicu si nájde“ a „Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú“. Zo sľubu sa vyvliekol ako anakonda zo starej kože, pod krištáľovou zámienkou: „Preboha, pred zrušením ÚŠP by debatu spolitizovali!“ Hovorí ten, čo slúži politikom. Diskutovať – ale až keď ÚŠP dekapitujú, telo spália a popol rozprášia na štyri strany sveta.
Tak to chcú pomstou, pýchou a neduhmi spuchnutí a bradatí vládcovia Slovenska, aj slovenskí zločinci.
Dekan do trezoru odložil česť a úsudok akademika, aby sa podchvíľou kochal, ako sa skvejú opatrným používaním. Jeho študentov sa ujala Filozofická fakulta tej istej univerzity. Umožnila im 30. januára, aby v budove susediacej s Právnickou fakultou zorganizovali diskusiu odborníkov. Dekan chýbal medzi diskutujúcimi aj v hľadisku. Zároveň nechýbal nikomu.
Dôstojné a vydarené podujatie
Záujem bol veľký. Kvôli kapacite sály sa nedostalo na všetkých.
Na pódium zasadli Ján Hrubala, predseda Špecializovaného trestného súdu (ŠTS), advokát a profesor Tomáš Strémy z právnickej fakulty a advokát Peter Erdös, obhajca Moniky Jankovskej, „legendárnej“ sudkyne a štátnej tajomníčky, ktorú Marián Kočner nazýval svojou opičkou. Po hodine ich vystriedali špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, prokurátor ÚŠP Matúš Harkabus, a sudcovia Krajského súdu v Bratislave a členovia súdnej rady Marcela Kosová a Peter Šamko. Poslednú hodinu sa stretli na pódiu všetci.
V auditóriu sedeli najmä študenti, no i predstavitelia právnických inštitúcií.
Prihovoril sa im rektor Univerzity Komenského, profesor práva Marek Števček, aj zástupca študentov. Študent umne moderoval debatu, zorientovaný v problematike a reáliách. Vysielali ju naživo na internete.
Mládež zachránila česť fakulty, keď to odmietol urobiť ten, koho za to platia.
- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 406
dennikn.sk | Ján Mazák
Autor je predseda súdnej rady, bývalý predseda Ústavného súdu
Také legislatívne konanie, v ktorom sa majú prijať nové trestnoprávne predpisy, ústava a zákon nepoznajú. Skrátené aj neskrátené, niekomu prístupné, iným blokované.
Pôvodný návrh novely Trestného zákona (zjednodušujem, lebo legislatívne opatrenia sú, ako je známe, širšie) sa dočkal 89 zmien. Ich kvalita nie je podstatná. Dôležité je, že k nim mal prispieť svojimi pripomienkami aj generálny prokurátor. A tu je jadro problému a ďalšia výrazná devalvácia celého legislatívneho procesu, ktorý sa od počiatku nazýva skráteným konaním.
Pouvažujeme o niektorých, aj širších aspektoch tohto znehodnotenia.
Odkiaľ sa vzala šanca na pripomienkovanie pre generálneho prokurátora?
V polovici januára 2024 sa generálny prokurátor Maroš Žilinka stretol s predsedom parlamentu Petrom Pellegrinim a ministrom spravodlivosti Borisom Suskom. Informoval ich, že k novelám trestných kódexov predloží vlastné pripomienky. Podľa neho je nutné najmä zaručiť, aby sa neznižovali možnosti štátu v boji proti závažnej kriminalite.
Ponúknutú možnosť generálny prokurátor využil a poslal pripomienky. Odborné a spracované hlavne so zreteľom na potreby trestnej politiky na Slovensku, najmä v časti boja proti korupcii, v ktorom je náš štát viazaný viacerými medzinárodnými zmluvami, a vylepšené o paragrafované znenie navrhovaných úprav. Ozaj profesionálna práca, lenže odignorovaná.