V decembri sme špekulovali, že rokovanie akademického senátu Právnickej fakulty Univerzity Komenského 17. januára 2024 využije dekan Eduard Burda na to, aby nemusel dodržať sľub, že o zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) bude diskutovať s jeho šéfom Danielom Lipšicom. Špekulácia sa ukázala ako zásah do čierneho.
Dekan ÚŠP označil za kvázi zločineckú organizáciu, neuvedúc žiadne dôkazy, čo pobúrilo prokurátorov. Jeho študenti žiadali fakty a dôkazy. Dekan ich pochválil a sľúbil debatu. Nemusia sa vraj obávať konzekvencií.
reklama
Na zasadnutí senátu však zanôtil už inú pieseň. Debata áno, ale až po zrušení ÚŠP, teraz by bola téma spolitizovaná. Prilieval by sa olej do ohňa v čase, keď v parlamente prebieha ľúty boj o právny štát. Jeho slovo dostalo punc falošnej mince.
Politiku privliekol do školy dekan
Divák vyvaľuje oči na televíziu. Kto je to, čo v priestoroch Národnej rady popri héliom pýchy nadnášanom šéfovi Slovenska trocha nesmelo hopsá? Nie je to dekan Burda?
O dušu sa točí okolo politikov, ktorí sa po triapolročnom mocenskom pôste vrátili ku korýtkam. Už pred voľbami, vedený neomylným inštinktom vetriacim ich návrat, vystreľoval k nim Erosove šípy. Chránený egidou dekanstva, pranieroval krivdy, ktoré vraj páchajú špeciálne justičné orgány, ktoré kedysi – nie tak dávno – vnímal ako užitočné (Lipšica do funkcie navrhol on sám).
Kto atakoval povesť svojej fakulty, keď šokujúco označil ÚŠP za kvázi zločineckú organizáciu? Kto ako právny akademik, čo má ctiť fakty a dôkazy, ich neuviedol? Stal si do šíku ľudí s krvavými očami vlkolakov, čo chcú iba trhať.
Keby debata mala politickú dimenziu, je to zločin? Tí, čo pokrytecky napádajú študentov a chcú zrušiť ÚŠP, sú politici alebo politikom pomáhajú.
Sloboda prejavu, na ktorú sa odvoláva aj Burda, je v Ústave SR zaradená medzi p o l i t i c k é práva. Právo aplikované vo verejných záležitostiach nemožno úplne oddeliť od fenoménu politiky. Neobhájiteľná je výhovorka, že pre to nebude odborná debata. Navyše, keď on sám právo zatiahol do „močiara“ politiky.
Ak tvrdí, že on ÚŠP vypálil biľag zločinu ako súkromník, nie ako dekan, prečo nechce hájiť svoje názory v odbornej polemike? Fakulta bude mimo hry, ani akademický senát do toho nebude hovoriť. Pôjde o rozhovor súkromných osôb. Odmietanie sľúbenej debaty je hlúposť, podvod a druh cenzúry v jednom. To je aká vizitka dekana?
Podľa niektorých europoslancov by nám mohlo teoreticky hroziť aj zastavenie eurofondov. Podľa iných to však nateraz nie je na stole, musela by s tým totiž prísť Európska komisia.
Európsky parlament odsúdil plánované zmeny v Trestnom zákone z dielne vlády premiéra Roberta Fica aj plány na rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Za text hlasovalo až 496 europoslancov, proti bolo len 70.
Text, ktorý uzatvára rozpravu ešte z 13. decembra, „vyjadruje hlboké znepokojenie nad neodôvodneným využívaním zrýchleného legislatívneho procesu zo strany slovenskej vlády, najmä pokiaľ ide o navrhované zmeny Trestného zákona“. Takisto kritizuje „zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, ktoré ohrozuje integritu súdnych procesov, podkopáva boj Európskej únie proti podvodom a ohrozuje ochranu finančných záujmov EÚ a prirodzeného prostredia na Slovensku“.
Europoslanci vyzvali slovenskú vládu, aby „prehodnotila tieto zmeny vzhľadom na ich možné dôsledky pre právny štát, finančné záujmy EÚ a protikorupčný rámec EÚ.“
Sudca Peter Šamko by videl ohrozenie právneho štátu, pre ktoré by išiel protestovať, iba v prípade, ak by vládna moc chcela zrušiť súdy a celú prokuratúru, nielen jednu jej časť. Špeciálna prokuratúra je podľa neho bez kontroly. Prokurátor Ján Šanta nesúhlasí, pripúšťa však o tom diskusiu. „Jej zrušenie je ale ako trhať fialky dynamitom,“ reaguje v dueli v podcaste Pravdy.
VIDEO: V podcastovom štúdiu denníka Pravda diskutovali o rušení Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) jej častý kritik, sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko a prokurátor ÚŠP, ktorý bol už pri jeho zakladaní, Ján Šanta.
Výroky:„Keby bola zrušená celá prokuratúra a povedalo by sa, že Úrad vlády alebo koaličná rada budú rozhodovať o tom, na koho podajú obžalobu, vtedy by som išiel protestovať na námestia, že je ohrozený právny štát.“ Peter Šamko
„Zrušenie špeciálnej prokuratúry namiesto diskusie o možnom zlepšení systému a jeho prípadnej zmene je ako trhať fialky dynamitom.“ Ján Šanta
Jeden hovorí, že špeciálnu prokuratúru treba absolútne zrušiť hneď, ako sa to dá, druhý, že je naďalej veľmi potrebná. Jednému chýbajú odborné argumenty, prečo by mala zostať zachovaná, druhému zasa vecná a konkrétna argumentácia, ktorou by sa dalo vysvetliť jej zrušenie. Jeden tvrdí, že v posledných rokoch dochádza k úpadku právneho štátu v oblasti spravodlivosti a táto vláda ho azda zastaví, druhý varuje, že úpadok príde po zmenách, ktoré presadzuje práve táto nová Ficova vláda.
Ľuboš Sádovský, ktorého Marian Kočner v Threeme označoval ako „Plešáka“, čelí obvineniu zo zločinu zasahovania do nezávislosti súdu. Polícia už uzavrela aj prípad bývalého predsedu súdu v Petržalke. Stíhanie advokátky Timár Myjavcovej chcú, naopak, stopnúť.
V marci to budú štyri roky, čo na Slovensku vypukla búrka v justícii. Policajti z Národnej kriminálnej agentúry vtedy zadržali viacero bratislavských sudcov či advokátov vrátane niekdajšej štátnej tajomníčky rezortu spravodlivosti Moniky Jankovskej. Obvinení sudcovia teraz postupne mieria pred súd.
Aktuálne prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal na Mestský súd Bratislava I obžalobu na bývalého predsedu Krajského súdu v Bratislave Ľuboša Sádovského. Pre Aktuality.sk to potvrdila hovorkyňa generálnej prokuratúry Jana Tökölyová. „21. 12. 2023 bola podaná obžaloba na Mestský sú BA I na Ľ. S. obvineného za dva skutky zločinu zasahovania do nezávislosti súdu,“ uviedla.
Sádovský sa ešte v lete 2019 sťažoval na súdnej rade po tom, ako policajti z NAKA nabehli do bratislavského Justičného paláca a viacerým sudcom zaistili mobilné telefóny. Riešili podozrenia, že sudcovia komunikujú s medzičasom odsúdeným zmenkovým podvodníkom Marianom Kočnerom. O pár mesiacov – po prelomení Kočnerovej Threemy – zložil funkciu s tým, že sa „rozhodol vyvodiť osobnú zodpovednosť za možné individuálne zlyhania jednotlivých sudcov“. Jeho osobne označoval odsúdený zmenkový podvodník v Threeme prezývkou „Plešák“.
Rozhovor so Stanislavom Jakubčíkom o tom, čo sa stane so spravodlivosťou, ak parlament schváli novelu Trestného zákona a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry.
Začiatkom decembra 2023 jeho rada prokurátorov zverejnila stanovisko, v ktorom rázne odmietla vládne návrhy zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry aj novely Trestného zákona a Trestného poriadku.
Stanovisko rady dnes kritizoval generálny prokurátor Maroš Žilinka, v utorok už radu konfrontoval jeho námestník Jozef Sedlák.
Stanislav Jakubčík, predseda rady prokurátorov a trestný prokurátor na Krajskej prokuratúre v Žiline, v rozhovore pre Postoj vysvetľuje, ako stanovisko vzniklo a prečo si myslí, že ide o väčšinový postoj prokurátorov.
Predseda rady prokurátorov hovorí, čo urobí so systémom zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) a prečo po prijatí novely Trestného zákona hrozí, že na slobode bude oveľa viac recidivistov, ktorí budú opätovne páchať trestnú činnosť, keďže zmizne odstrašujúci efekt z páchania majetkových a ekonomických trestných činov.
Vzhľadom na verejné postoje generálneho prokurátora bolo celkom prekvapivé, že vaša rada začiatkom decembra jasne odsúdila zrušenie ÚŠP aj novelu Trestného zákona a Trestného poriadku. Čo vás k tomu viedlo?
Rada prokurátorov je najvyšší výkonný orgán samosprávy prokurátorov, ktorý chráni práva a oprávnené záujmy prokurátorov. Jej zákonným oprávnením je zároveň zaujímať stanoviská k návrhom zákonov, ktoré sa týkajú organizácie a pôsobnosti prokuratúry. Zaujať postoj k týmto legislatívnym návrhom bolo preto prirodzené.
Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.