dennikn.sk | Ján Mazák, Autor je predseda Súdnej rady Slovenskej republiky
Hrozby jednému sudcovi sú vyhrážkami celej justícii.
Predčasné, opakované alebo regulárne voľby do parlamentu sú bežnou agendou v prevádzkovaní každého štátu. Demokratického a právneho štátu. Platí to aj pre urýchlené voľby koncom septembra 2023.
Najväčší záujem sa pred voľbami sústreďuje na voličky a voličov. O ich priazeň a volebný lístok súťažia mnohí. Ozajstné politické strany a hnutia, ich imitácie alebo dokonca ich karikatúry.
V tejto vzrušenej a – ako vidno – značne napätej atmosfére sme svedkami kadejakých snáh, pokusov a omylov pri zbieraní percentuálnych bodov. Máva sa programami, heslami, poskytujú sa sem-tam silné a razantné vyhlásenia. Hemží sa to sľubmi. Reálnymi, pochybnými, zavádzajúcimi, všeobecnými, ba až z Alenkinej ríše divov.
A škandalizujú sa, občas dosť nevyberane, politickí protivníci. Klamstvá a dezinformácie sa vyskytujú s nebývalou frekvenciou.
Novinám, ktoré od augusta udržujú „aféru Záleská – Tódová“ na prevádzkovej teplote, poskytol videorozhovor a interview do časopisu aj sudca Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) Michal Truban, kolega Pamely Záleskej.
Zatrpknutý a s chuťou pomstiť sa?
V roku 2007 ho za predsedu Špeciálneho súdu vymenoval Štefan Harabin. Zákon mu dovoľoval ignorovať uchádzača, ktorý bol dvakrát úspešnejší vo výberovom konaní (Igor Králik).
Po jeho zrušení sa v roku 2015 stal predsedom ŠTS ako jediný kandidát. V roku 2020 mu uplynulo funkčné obdobie, kandidoval znova, ale ministerka Mária Kolíková vymenovala Jána Hrubalu. V marci 2023 Najvyšší správny súd uznal Trubana za vinného zo závažného disciplinárneho previnenia a potrestal ho znížením platu o 50 percent na pol roka. Zatajil, že mohol mať osobný alebo majetkový vzťah k osobám z prípadu, o ktorom rozhodoval, a teda nemusel byť nestranný. Tvrdí, že je to politická intriga súčasnej moci a pomsta za to, že nezobral do väzby známeho podnikateľa, sponzora predchádzajúcej politickej garnitúry (do väzby ho zobral Najvyšší súd). Vníma to ako veľkú nespravodlivosť a čierny deň justície. Možno sa cíti zatrpknutý. Zatrpknutí ľudia mávajú chuť pomstiť sa, aby vraj odčinili krivdu na sebe.
Dňa 29. augusta poskytla členka súdnej rady Ayše Pružinec Eren rozhovor pre internetové noviny Hlavné správy, v ktorom okrem iného uviedla nasledovné:
„Hlavné správy: Vy a niekoľkí ďalší odvážni sudcovia burcujete verejnosť a upozorňujete na to, že v štáte sa dejú veci, ktoré nie sú v súlade s právom. Nebojíte sa, že sa vás za to pokúsia nejakým spôsobom odstaviť alebo kompromitovať? Alebo sa tak už stalo?
Ayşe Pružinec Eren: Sudca by mal mať strach iba vtedy, ak si neplní svoje pracovné povinnosti. Iný druh strachu by ho mal z výkonu funkcie sudcu diskvalifikovať. Pre mňa a mojich kolegov to nie je otázka odvahy, ale otázka čistého svedomia, s ktorým sa môžeme pozerať do zrkadla bez toho, aby sme sami pred sebou museli klopiť zrak.
Obava z kompromitácie alebo snahy „zbaviť“ sa nás, najmä v dobe konjunktúry výroby kajúcnikov, resp. spolupracujúcich obvinených, je tu stále. O moju diskreditáciu sa postaral právny expert strany SaS poslanec Baránik. Predseda Súdnej rady považoval za disciplinárne previnenie v právnických kruhoch uznávaného sudcu Petra Šamka to, že na tri dni zverejnil celú Threemu, a uložil mu napomenutie. Rovnako obišiel aj sudca Števík za napísanie otvoreného listu prezidentke republiky.
Odkedy som spolu s Danou Jelinkovou a Marcelou Kosovou v Súdnej rade, pravidelne čelíme rôznym osočeniam zo strany niektorých politických nominantov, avšak nemôžeme byť ticho, pretože nás do Súdnej rady „posadili“ sudcovia, ktorí nás zvolili a nie sme tam na to, aby sme mlčky presedeli celé zasadnutie a iba stláčali hlasovacie gombíky.
Snahu kompetentných orgánov postihovať sudcov za verejne vyslovené názory na pomery v justícii považujeme za ďalší zo signálov, ktorý ohrozuje slobodnú diskusiu o stave slovenského súdnictva. Avšak atmosféra strachu, ktorú sa snažia navodiť, a v ktorej sudca nemôže vysloviť hoc aj kontroverzný a provokujúci názor, je odrazom neslobody ducha. A mať slobodného ducha je nielen právom, ale aj povinnosťou sudcu. Mať slobodného sudcu je zároveň právom občana.“
Autor je predseda Súdnej rady Slovenskej republiky, bývalý predseda Ústavného súdu
Prvý septembrový deň už desaťročia patrí dňu ústavy. Pripomínať si deň základného zákona štátu je súčasť našej ústavnej identity. Štátny sviatok.
Ako obvykle, vysokí ústavní činitelia napíšu alebo povedia niekoľko viet potvrdzujúcich túto tradíciu.
Tohtoročné pripomenutie si ústavy mne osobne priniesol, bez nejakej spojitosti s oficiálnym vnímaním významného dňa, isté obavy. Úzko spojené s ústavným zriadením.
Verbálna kadencia, stohy popísaného papiera, čo znesie všetko, predvádzanie sa v médiách nemusia byť zárukou kvality ani morálnej integrity. No v slovenských pomeroch tým možno dosiahnu dosť.
Pomätenec Hérostratos v túžbe po sláve zapálil jeden z divov sveta – chrám bohyne Artemis v Efeze. Odvtedy je „herostratovský čin“ označením ničomnosti spáchanej pre falošnú „slávu“.
Dnes je „hérostratov“ nespočet. Majú dostupnejšie možnosti presadiť sa.
Jeden z následníkov antického predobrazu u nás je aj Martin Daňo. Vo videu vyzýval na vymlátenie železom mozgu z hláv konkrétnych osôb. Urážal sudcov. Skákal po laviciach poslancov na zasadnutí zastupiteľstva v Košiciach. Niektorí ho majú za novinára. Iní za postihnutého nešťastníka.
Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.
