AKTUALIZOVANÉ 30.10.2023

Ján Mazák,
predseda Súdnej rady Slovenskej republiky

Ján Gandžala
podpredseda Súdnej rady Slovenskej republiky

Stanovisko k listu sudkyne a členky Súdnej rady Slovenskej republiky Dany Jelínkovej Dudzíkovej: Pochybnosti o voľbe kandidáta na sudcu ESĽP alebo rozhodol o úspechu kandidáta hlas, ktorý mal byť neplatný ? uverejnenom 26. októbra 2023 na blogu „Právne listy”   

Všeobecne

1. Sudkyňa a členka Súdnej rady Slovenskej republiky Dana Jelínková Dudzíková (ďalej len „členka súdnej rady”) uverejnila 26. októbra 2023 na blogu „Právne listy” list adresovaný predsedovi vlády a vláde Slovenskej republiky pod názvom: Pochybnosti o voľbe kandidáta na sudcu ESĽP alebo rozhodol o úspechu kandidáta hlas, ktorý mal byť neplatný? (ďalej len „sporný list”).
2. Vo všeobecnosti je úvodom nutné napísať, že ide vo viac ako 20 ročnej histórii o prvý a bezprecedentný útok členky súdnej rady proti integrite Súdnej rady Slovenskej republiky pri vykonávaní jej ústavných kompetencií a dovolávanie sa politickej (výkonnej) moci, aby zasiahla do postavenia jediného ústavného orgánu sudcovskej legitimity.
3. Sporný list členky súdnej rady má nielen denunciačný charakter, ale súčasne je porušením zákonnej povinnosti tejto členky, ako aj nerešpektovaním etického pravidla, ktoré sa uplatňuje pre všetkých členov súdnych rád v Európskej únii.
4. Súčasne sporný list obsahuje nepravdy a pravdu skresľujúce údaje.

Porušenie zákonnej povinnosti

5. Ustanovenie 27hh ods. 8 zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov znie: Členovia súdnej rady sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone pôsobnosti súdnej rady; povinnosť zachovávať mlčanlivosť trvá aj po skončení výkonu funkcie a tej ich môže zbaviť len súdna rada.
6. Členka súdnej rady v spornom liste popisuje činnosť volebnej komisie, priebeh a spôsob, akým dospela táto komisia k výsledku vo volebnom procese, s ktorým oboznámila súdnu radu.
7. Ide o skutočnosti, ktoré sú chránené povinnosťou mlčanlivosti.

   Čítať ďalej...

   1 komentár

dennikn.sk | Veronika Prušová

Nový minister spravodlivosti Boris Susko o svojich plánoch v úrade veľmi nehovorí. Známy je ako kritik súdnej reformy, práve tá však cez Plán obnovy prinesie do súdnictva vyše dvesto miliónov eur.

Na ministerstvo spravodlivosti sa po siedmich rokoch vracia nominant Smeru. Po bývalom predsedovi advokátskej komory Tomášovi Borecovi, ktorý viedol ministerstvo v rokoch 2012 až 2016, prichádza Boris Susko (53).

Tentoraz Smer siahol po dlhoročnom členovi strany, poslancovi a bývalom štátnom tajomníkovi ministerstva životného prostredia (2016-2020).

Aj Susko je advokát, ale verejnosti je viac známy z parlamentu, hoci nikdy nepatril k tým najvýraznejším tváram Smeru. Často kritizoval bývalú ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú (SaS) za jej reformu súdnictva a zastával sa generálneho prokurátora Maroša Žilinku.

dennikn.sk | ČTK

Ukrajina má zúfalý nedostatok sudcov a začína dlho odkladaný celoštátny nábor, aby obsadila viac ako dvetisíc voľných miest. Okrem toho pre možné pochybenia preverí podobný počet už úradujúcich sudcov. Deje sa to v čase, keď EÚ tlačí na Kyjiv pri reforme, keďže dôvera verejnosti v súdy je mizivá.

Z prieskumu, ktorý tento mesiac zverejnil kyjivský think-tank Razumkovovo centrum, vyplynulo, že len zhruba 18 percent Ukrajincov dôveruje súdom.

Reuters to označuje za dedičstvo súdneho systému, ktorý dlho podkopávala korupcia. Európska komisia vlani vo svojej správe konštatovala, že ukrajinské súdnictvo je stále považované za jednu z najmenej dôveryhodných a spoľahlivých inštitúcií. V čase, keď sa začala ruská invázia, bola Ukrajina na pokraji dokončenia zásadnej reformy.

Pokusy o reformu súdov po revolúcii na Majdane v roku 2014, ktorá zvrhla proruského prezidenta Viktora Janukovyča, boli úspešné len čiastočne a narazili na systémový odpor, tvrdia pozorovatelia. Dva orgány zodpovedné za prijímanie a kontrolu sudcov na niekoľko rokov fakticky zamrzli, čo viedlo k uvoľneniu približne 2600 miest. Zhruba tretina sudcov odišla do dôchodku alebo bola prepustená.

Na Ukrajine sa preto nahromadili nevyriešené súdne prípady a niektoré súdne siene sa podľa Reuters zmenili na skladisko spisov. Napríklad na oblastnom odvolacom súde v Sumách pôsobia namiesto 35 len štyria sudcovia, dvaja z nich majú právo ísť do dôchodku. Vojna vytvára ďalšiu záťaž, už teraz úrady vyšetrujú asi 100-tisíc ruských zločinov.

dennikn.sk| Autor je predseda Súdnej rady Slovenskej republiky, expredseda Ústavného súdu Slovenskej republiky

Doplnenie ústavy z decembra 2020 umožnilo kedykoľvek odvolať predsedu, podpredsedu a člena súdnej rady pred uplynutím ich funkčného obdobia.

Tvrdé a silné oprávnenie pre prezidenta, Národnú radu a vládu, ktorí nominujú svojich zástupcov do súdnej rady. Akceptované napriek tomu, že Ústavný súd v roku 2018 v plenárnom stanovisku odmietol akékoľvek skrátenie funkčného obdobia člena súdnej rady.

Európska komisia v správach o stave právneho štátu v rokoch 2021 až 2023 jednoznačne požadovala záruky proti možnosti kedykoľvek a ľubovoľne odvolať člena súdnej rady. Lakonická veta zo správy 2023: Neboli prijaté žiadne opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa na členov súdnej rady vzťahovali dostatočné záruky nezávislosti, pokiaľ ide o ich odvolanie.

Výrazný atak na ústavnosť svojvoľného (kedykoľvek) odvolávania člena súdnej rady sa však udial už vo februári 2021.

Čítať ďalej...