postoj.sk | TASR

Ministerka spravodlivosti Jana Dubovcová predložila na rokovanie vlády návrh na späťvzatie vládneho návrhu zákona o fiduciárnom vyhlásení, ktorým chcel jej predchodca Viliam Karas právne riešiť otázku spoločného života párov rovnakého pohlavia.

Daný vládny návrh zákona pritom začiatkom mája prešiel parlamentom už do druhého čítania a malo sa o ňom finálne hlasovať na júnovej schôdzi.

Fiduciárne vyhlásenie malo predstavovať jednoduchý právny úkon pred notárom, ktorým si mala osoba cez notársku zápisnicu vybrať niekoho, kto by konal v jej mene ako dôverník vo vymedzených životných situáciách, napríklad týkajúcich sa osobnej starostlivosti alebo pri zastupovaní v súdnych a iných konaniach.

V prípade smrti malo byť možné určiť dôverníka aj za správcu dedičstva. 

Čítať ďalej...

dennikn.sk | Veronika Prušová

Prieťahy u sudcu videl aj disciplinárny senát. Rovnako aj zmeškané lehoty na napísanie rozsudku. Po treste však senát nesiahol. Javilo sa mu totiž, že cieľom disciplinárneho návrhu bola snaha trestať sudcu Františka Moznera za jeho kritické názory k reforme súdnictva.

Sudca Najvyššieho súdu a prezident Združenia sudcov Slovenska František Mozner sa nateraz vyhol disciplinárnemu trestu. Za prieťahy, nenapísanie rozhodnutí, ale aj za to, že nehovoril pravdu, na neho disciplinárny návrh podala krátko pred odchodom z funkcie ministerky spravodlivosti Mária Kolíková (SaS).

Disciplinárny senát Najvyššieho správneho súdu v pondelok Moznera oslobodil. Nie však preto, že by sa sudca nedopustil prieťahov alebo že by vo vytýkaných prípadoch napísal rozhodnutie včas.

Senát mal pochybnosti, či ministerka neiniciovala celé konanie ako pomstu Moznerovi. Na základe zhrnutých argumentov sa senátu predsedu Mariána Fečíka javilo, že „dominantným cieľom disciplinárneho návrhu bolo sankcionovať ho za kritické vyjadrenia týkajúce sa súdnej reformy a novej súdnej mapy".

Spolu s Fečíkom v senáte rozhodovali sudkyne Anita Filová a Kristína Babiaková. Ako prísediace boli členkami Lucia Kolníková a Diana Treščáková. Senát rozhodol pomerom hlasov 4:1, verdikt je právoplatný a ministerstvo sa už proti nemu nemôže odvolať.

Čítať ďalej...

dennikn.sk | VERONIKA PRUŠOVÁ

Na sudkyňu, ktorá rozhodovala aj o Haščákovi či Kováčikovi, vytiahli problém s obžalovaným členom mafiánskej skupiny. Nahrávka a článok naznačujú, že nedala obžalovanému prestávku na inzulín, podklady z pojednávania to ukazujú inak.

Na sudkyňu Špecializovaného trestného súdu Pamelu Záleskú sa po dvoch mesiacoch znovu zamerali niektoré členky súdnej rady. V marci si ju súdna rada predvolala pre jej rozhodnutie o väzbe pre bývalého spolumajiteľa Penty Jaroslava Haščáka. Tentoraz má vysvetľovať sťažnosť obžalovaného člena mafiánskej skupiny, na ktorú upozornil článok Plus 7 dní z portfólia Penty.

Časopis v pondelok napísal, že sudkyňa Pamela Záleská neumožnila obžalovanému Lehelovi Horváthovi, prezývanému aj „hrobár“ mafiánskeho gangu sátorovcov, prestávku na pichnutie inzulínu.

Jeho deti podali na sudkyňu aj trestné oznámenie. Tvrdia, že ich otec v deň pojednávania skolaboval.

Záleská nie je terčom len pre časť súdnej rady. Často na ňu útočí aj predseda Smeru Robert Fico. Táto sudkyňa totiž rozhodla o treste pre bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ktorého sa expremiér verejne zastával a osobne ho chodil podporovať aj na pojednávania.

Zápisnica z pojednávania a aj ďalšie podklady vykresľujú príbeh úplne inak, ako vyzerala jeho prvá verzia.

Čítať ďalej...

Členovia Súdnej rady Slovenskej republiky Katarína Javorčíková a Ľudovít Bradáč navrhli prerokovať Vyhodnotenie   porovnávacieho prehľadu EÚ pre oblasť justície vo vzťahu k Slovenskej republike v súdnej rade a prijať nasledovné uznesenie:

N á v r h

Uznesenie Súdnej rady Slovenskej republiky

k bodu programu „Vyhodnotenie Porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície z roku 2022 vo vzťahu k Slovenskej republike“.

I.

Súdna rada konštatuje, že z Porovnávacieho prehľadu Európskej únie v oblasti justície z roku 2022 vyplývajú pre Slovenskú republiku nasledovné závery:

• v efektívnosti justičného systému patrí Slovensko za obdobie rokov 2018-2020 medzi najlepšie hodnotené členské štáty Európskej únie. V týchto rokoch nastalo podstatné zlepšenie v rýchlosti súdnych konaní a v miere vyriešenia vecí oproti hodnotenému roku 2012, s výnimkou správnych konaní. Súčasne došlo aj k poklesu počtu došlých vecí na súdy,
• Slovensko spĺňa európske štandardy kvality justičného systému na priemernej úrovni. Výnimkou je digitalizácia justície, ktorá je na Slovensku na najvyššej európskej úrovni,
• Na rozdiel od efektívnosti a kvality justičného systému, v nezávislosti súdnictva patrí Slovensko v hodnotenom období rokov 2016 a 2020-2022 medzi najhoršie hodnotené členské štáty vo všetkých skúmaných parametroch. Vo vnímaní nezávislosti súdov a sudcov širokou verejnosťou sa Slovensko umiestnilo až na 25. mieste. Najnižšia miera dôvery verejnosti v nezávislosť súdov bola v roku 2016 (približne 21 %) a najvyššia v roku 2021 (na úrovni približne 28 %). Lepšie výsledky Slovensko dosiahlo v hodnotení nezávislosti súdov spoločnosťami, v ktorom sa umiestnilo na 23. mieste. Najnižšia dôvera spoločností v nezávislosť súdov bola v roku 2016 (približne len 8 %)  a najvyššia zhodne v rokoch 2021 a 2022 (30 %).

  Čítať ďalej...

  0 komentárov