Viliam Karas je predsedom advokátskej komory. Zastal sa generálneho prokurátora pri používaní paragrafu 363 a kritizuje novelu Trestného poriadku, ktorú predložila Mária Kolíková. Tá sa teraz bojí, ako reforma justície dopadne.

Kandidátom na ministra spravodlivosti je predseda Slovenskej advokátskej komory Viliam Karas, ktorý v prebiehajúcej diskusii o tom, ako majú fungovať bezpečnostné zložky, stojí na strane generálneho prokurátora a paragrafu 363. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) predložil Karasovu nomináciu prezidentke Zuzane Čaputovej.

OĽaNO najprv navrhovalo súčasného predsedu súdnej rady Jána Mazáka a dnes už bývalého sudcu Ľudovíta Bradáča. Predseda Sme rodina Boris Kollár ich zablokoval a namiesto nich ponúkol Karasa. Predseda OĽaNO Igor Matovič v relácii Na telo však povedal, že Karas nie je kandidátom Borisa Kollára. „Meno Karas padlo od jedného z kandidátov, s ktorým sme sa rozprávali. To meno navrhol človek, ktorého my sme chceli za ministra spravodlivosti,“ povedal predseda OĽaNO.

„Ak sa ministrom spravodlivosti stane predseda SAK, mám vážne obavy o pokračovanie reforiem a posilňovanie antikorupčnej legislatívy, napríklad úpravu paragrafu 363 Trestného poriadku,“ zareagovala na túto nomináciu riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková.

Advokátska komora sa podľa nej nielenže nedokázala dostatočne vyrovnať s ľuďmi z vlastných radov podozrivými z korupcie, „ale často sa ich alibisticky zastávala“. „A to aj predseda SAK, ktorý sa okrem iného v jednom z rozhovorov vyjadril, že tresty za korupciu považuje za vysoké,“ pripomína Petková.

Čítať ďalej...

František Mozner je predseda kolégia na Najvyššom súde, podľa ministerky spravodlivosti spôsobil prieťahy v niekoľkých konaniach a zavádzal aj v komunikácii s účastníkmi. Ide celkovo o sedem prípadov.

Predseda trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu a zároveň aj prezident najväčšej stavovskej organizácie Združenia sudcov Slovenska František Mozner má byť príkladom pre ostatných sudcov. Momentálne však čelí disciplinárnemu konaniu, ktoré tento týždeň iniciovala ministerka spravodlivosti v demisii Mária Kolíková (SaS).

Jej návrh sa týka siedmich prípadov, ide o prieťahy v konaní a zavádzanie účastníkov konania. Ako trest mu navrhla zrážku polovice platu na tri mesiace.

O tom, či je Kolíkovej návrh opodstatnený, rozhodne disciplinárny senát Najvyššieho správneho súdu. Jeho hovorca Michal Hajtol potvrdil, že návrh už dostali.

Návrh bližšie nekomentoval. Podľa informácií Denníka N sa však disciplinárny návrh týka aj prieťahov v dovolacom konaní v kauze nástenkového tendra ministrov za SNS. V tomto prípade Ústavný súd až dvakrát v priebehu dvoch rokov skonštatoval porušenie práv odsúdeného Mariána Janušeka.

Mozner bol v tomto prípade sudcom spravodajcom, teda ho pripravoval na rozhodnutie.

Čítať ďalej...

Premiér Heger v pondelok povedal, že ministrami by sa mohli stať odborníci. Ponuku už dostali viacerí ľudia, ktorí nie sú členmi koaličných strán.

OĽaNO a premiér Eduard Heger majú po odchode SaS z vlády niekoľkých kandidátov na ministrov. Rezorty, ktoré opúšťa Sulíkova strana, by mohli obsadiť ľudia, ktorí momentálne nepôsobia v politike.

Popri analytikovi a expertovi na energetiku Karlovi Hirmanovi (mohol by byť ministrom hospodárstva) dostal ponuku stať sa ministrom zahraničných vecí slovenský veľvyslanec v Česku Rastislav Káčer.

Dlhoročný diplomat mal byť kandidátom na ministra zahraničných vecí už v roku 2020, keď nebolo jasné, či tento rezort pripadne OĽaNO alebo SaS. Nakoniec ho dostala Sulíkova strana a ministrom sa stal Ivan Korčok.

Rastislav Káčer nepotvrdil, že ponuku dostal. Podľa informácií Denníka N to tak s určitosťou je a zároveň je pomerne pravdepodobné, že sa stane ministrom. „Nebudem sa k tomu vyjadrovať,“ povedal Káčer.

Káčer má dlhoročné skúsenosti v diplomacii, na ministerstve zahraničia pracuje od roku 1992. Pôsobil aj na slovenskej misii pri NATO v Bruseli a venoval sa bezpečnostnej politike.

Čítať ďalej...