viaiuris.sk | Tlačová správa VIA IURIS

Ústava Slovenskej republiky bola prijatá presne pred 30 rokmi, no veľa dôvodov na oslavy nemáme. Naša ústava patrí medzi najmenej chránené v Európe a mnohí politici ju preto čoraz častejšie zneužívajú ako lacný marketingový nástroj.

Slovenská ústava bola od roku 1992 zmenená presne 20-krát, pričom 19 zmien presadil parlament a jednu ústavný súd. Viac ako polovica zo všetkých zmien ústavy bola schválná počas uplynulých 12 rokov.

Vzťah niektorých politikov k základnému zákonu štátu však najlepšie odzrkadľuje celkový počet pokusov o zmeny ústavy. Kým za prvých 10 rokov predložili poslankyne a poslanci 16 návrhov noviel, počas ďalších 10 rokov ich už bolo 42 a v poslednej dekáde sa pokúsili zmeniť ústavu až 116-krát. Celkovo tak naša ústava čelila už 174 návrhom na zmeny!

Čítať ďalej...

teraz.sk | TASR

Bratislava 1. septembra (TASR) - Ústava SR potrebuje zo všetkého najviac zmenu prístupu, a to veľmi naliehavo. Aj 30 rokov od jej prijatia je Slovensko podľa prezidentky SR Zuzany Čaputovej stále dosť ďaleko od toho, aby sa smelo mohlo označiť za vyspelú demokraciu s vysokou úrovňou právneho štátu. Vyhlásila to v príhovore na slávnostnom zasadnutí Národnej rady (NR) SR pri príležitosti 30. výročia prijatia ústavy.

"Z pohľadu úrovne politickej kultúry sme i po 30 rokoch od prijatia našej ústavy stále dosť ďaleko od toho, aby sme sa smelo mohli označiť za vyspelú demokraciu s vysokou úrovňou právneho štátu, kde sa ústava teší prirodzenému rešpektu a jej dodržiavanie sa považuje za samozrejmosť. Miestami mám dokonca pocit, že v úrovni nášho prístupu k ústave a ochrane ústavnosti ideme presne opačným smerom," komentovala Čaputová.

Čítať ďalej...

pravda.sk | Michal Horský

Navonok sa ústava javí sebavedome a jednoznačne. Je hlavným pilierom právneho poriadku, mantinelom politických aktérov a zároveň garantom našich práv a slobôd. Jej autorita je na prvý pohľad nespochybniteľná. Je to však skutočne tak?

aktuality.sk | Annamária Dömeová

„Jarinke pomôžem čo budem vedieť,“ písal vo februári 2018 Marian Kočner svojmu dvornému sudcovi Vladimírovi Sklenkovi cez Threemu. Priatelia sa bavili o dnes už bývalej podpredsedníčke Najvyššieho súdu Jarmile Urbancovej. Tá dokonca tento súd istý čas viedla, keď nebola obsadená pozícia predsedu. Dnes však čelí trestnému stíhaniu. Policajti Národnej kriminálnej agentúry ju obvinili pri akciách Búrka a Víchrica a na istý čas skončila aj vo vyšetrovacej väzbe.

Akcie zamerané najmä na sudcov bratislavských súdov odštartovalo získanie prístupu do Kočnerovej šifrovanej komunikácie v aplikácii Threema a výpovede Vladimíra Sklenku, ktorý bol jeho akýmsi styčným dôstojníkom pri úkolovaní ďalších sudcov. Sklenka sa rozhodol spolupracovať s políciou a vypovedať aj na svojich kolegov. Sám má dočasne odložené vznesenie obvinenia.

Urbancovej prípad však môže už čoskoro skončiť na súde. Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry totiž pred niekoľkými dňami predložil prokurátorovi na ňu aj na jej kolegyňu v talári Otíliu Dolákovú návrh na podanie obžaloby.

Pre Aktuality.sk to potvrdila polícia aj špeciálna prokuratúra. „U obvinených osôb J. U. a O. D. vyšetrovateľ predložil dozorujúcemu prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry spisový materiál s návrhom na podanie obžaloby. Prokurátor po preskúmaní rozhodne o ďalšom postupe,“ informovala hovorkyňa prokuratúry Jana Tökölyová.

Čítať ďalej...

hnonline.sk | Lukáš Mareček

Slovensko by malo zlepšiť koordináciu medzi orgánmi činnými v trestnom konaní, zabezpečiť objektivitu rozhodnutí prokurátorov. Na snímke je súčasný generálny prokurátor Maroš Žilinka. FOTO: TASR/J. Novák

Jedným zo základných kameňov európskej spoločnosti, popri rešpekte k ľudským právam a demokracii, je právny štát. Výzvy právneho štátu v členských štátoch majú vplyv na fungovanie samotnej Únie. Výzvami v posledných rokoch boli podľa Komisie hneď viaceré. Pandémia koronavírusu vyvolala tlak na odolnosť vnútroštátnych systémov v časoch krízy. Najmä na zavedené ústavné systémy bŕzd a protiváh a schopnosť demokratických inštitúcií reagovať na prekročenia právomocí ústavných orgánov. Ďalšou výzvou bola ruská agresia proti Ukrajine, ktorou došlo k nahlodaniu medzinárodného práva a zásad, na ktorých stojí Charta Organizácie Spojených národov. 

Skúmanie vývoja 

Členské štáty majú zodpovednosť ochrániť demokratické inštitúcie v prostredí, keď čelia útokom vo forme cielených dezinformácií a kyberútokov. Európska únia má osobitnú úlohu pri ochrane týchto hodnôt na celosvetovej scéne ako alternatíva k autoritatívnym modelom, ktoré porušujú medzinárodné právo a ľudské práva. Európska komisia vidí svoju úlohu ako súčasť tejto spoločnej zodpovednosti spolu s členmi Únie. „Naša Únia bude silnejšia, ak bude viac ako naša budúca generácia: rozvážna, odhodlaná a starostlivá. Založená na hodnotách a odvážna v konaní. Tento duch bude dôležitejší než kedykoľvek inokedy,“ vyhlásila Ursula von der Leyenová, predsedníčka Európskej komisie. Preto sa Komisia rozhodla prispieť k zlepšeniu a ochrane právneho štátu a v správe uviesť aj konkrétne odporúčania členským štátom.

Čítať ďalej...