dennikn.sk | Veronika Prušová

Pôvodného predsedu Okresného súdu Bratislava III Romana Fitta odvolala Mária Kolíková ešte vlani v júni. Minister Viliam Karas potom oznámil, že chce odvolanie zrušiť a dlho neurčil termín výberového konania. Teraz to už neplatí.

O tom, že bezpečnostné zložky zatiahli do takzvanej vojny v polícii aj Okresný súd Bratislava III, nie sú už dva roky žiadne pochybnosti. Najskôr sa spomínal v súvislosti s väzbou pre obvinených vyšetrovateľov NAKA, no a vlani sa zase stal súd centrom pozornosti, keď ho koncom apríla navštívili príslušníci NAKA.

Z Národnej kriminálnej agentúry si prišli po spis bývalého námestníka riaditeľa tajnej služby Borisa Beňu a niekdajšieho riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa. Policajtov zaujímala najmä utajovaná príloha tohto prípadu, ktorú chceli získať pre vyšetrovanie korupčnej kauzy bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského.

Práve proti nemu svedčia aj Beňa s Makóom, za čo ich bratislavský vyšetrovateľ pod dozorom krajskej prokuratúry obvinil z krivej výpovede a žiadal pre oboch väzbu. A to bol dôvod, prečo sa spis ocitol na súde Bratislava III.

Čítať ďalej...

komentare.sme.sk | Nataša Holinová | 31. jan 2023 

Kauzy Búrka, Víchrica a ďalších názvov meteorologického pôvodu boli pri svojom vypuknutí ako tresknutie kladivom po hlave.

Pohľad na množstvo sudcov, ktorých odvádzajú policajti v putách, poskytol taký obrázok slovenskej justície ako málokedy.

Nazretie do Kočnerovej Threemy, za ktoré vďačíme inak temnej postave Petra Tótha, ešte doplnil mozaiku spôsobom, že neostali rozumné pochybnosti o tom, kto justícii čiastočne šéfoval.

Osoby, ktoré písali rozsudky podľa priania Mariana Kočnera, prispeli zásadným spôsobom k miere nedôvery voči tretej časti štátnej moci – súdnej. (Aj dnes sa možno potknúť o sudcov, ktorí tvrdia, že za nedôveru k slovenskému súdnictvu môžu médiá. Možno sa na tom smiať a možno si to aj nevšímať.)

Čítať ďalej...

www.postoj.sk | Ján Ivančík 

Problémom zrejme nebude iba nedostatok pracovných príležitostí, skôr stratená atraktivita a prestíž povolania.

V detskej piesni Hlídač krav zo začiatku deväťdesiatych rokov spieva Jaromír Nohavica o slastnom živote doktora práv slovami: „Takový doktor sedí pěkně v suchu, bere velký peníze a škrábe se v uchu.“ Vízia výkonu právnického povolania v danom čase skutočne nepatrila medzi najhoršie.

Potvrdzuje to rýchlo rastúci počet právnických fakúlt po osamostatnení Slovenska a aj nárast počtu študentov, najmä od začiatku nového milénia. Zatiaľ čo v roku 1993 sa právo vyučovalo iba v Bratislave a Košiciach, o dva roky neskôr pribudla aj fakulta v Banskej Bystrici, v roku 1998 v Trnave a od roku 2004 sa do konkurenčného súboja o lukratívnu porciu študentov zapojil aj súkromný sektor. Ako prvá vznikla Čarnogurského BVŠP (dnes Paneurópska vysoká škola), o čosi neskôr sa začala výučba práva aj v Sládkovičove (dnes VŠ Danubius).

Vidina dobrého zárobku, spoločenského rešpektu a možnosti vyhnúť sa prírodným vedám lákala študentov raketovým tempom. Napokon, ani taký život seriálového právnika v kravate, nablýskanom aute a s vreckami plnými peňazí nevyzeral nikdy zle. Fakt, že slovenská realita má od neho ďaleko, zistili študenti pomerne skoro.

Čítať ďalej...

postoj.sk| Zuzana Hanusová | 26. január 2023

S demografom Branislavom Šprochom o dôsledkoch odkladania sobášov do vyššieho veku a aktuálnych trendoch pri rozvodovosti.

„Rodina na Slovensku sa pre časť mladých ľudí začína formovať najprv narodením dieťaťa, a nie sobášom. (...) Keby sme sa na dnešné čísla pozreli optikou konca osemdesiatych rokov, tak by sme asi boli v miernom šoku z toho, ako rýchlo a výrazne sa zmenil charakter rodinného a reprodukčného správania,“ hovorí pre Postoj demograf Branislav Šprocha. 

Napriek tomu vývojové trendy nevidí až tak tragicky. Rozvodovosť od roku 2008 klesla o desať percent a pôrodnosťou dobiehame štáty, ktoré patria v Európe k dlhodobo najsilnejším v intenzite plodnosti.

Hovorili sme o príčinách toho, prečo sa až 40 percent detí rodí na Slovensku mimo manželstva, i o tom, aký má vek mužov a žien v čase sobáša vplyv na ich budúce správanie. 

Branislav Šprocha pôsobí ako vedúci Výskumného demografického centra Infostat a dlhodobo sa venuje analýze rodinného správania.

Čítať ďalej...

spravy.pravda.sk | Dominik Hutko | 19.01.2023

Minister spravodlivosti Viliam Karas pripravil návrh legislatívnych zmien na zlepšenie právnej ochrany LGBTI+ komunity. Napĺňa tak svoj záväzok premiérovi Eduardovi Hegerovi a verejnosti po teroristickom útoku na Zámockej. Kvôli politickej nepriechodnosti minister nehovorí o registrovaných partnerstvách, ale prišiel s menej exkluzívnym inštitútom dôverníctva. Ten nie je výlučne pre páry rovnakého pohlavia, ale pre akékoľvek nezosobášené páry. „Tento návrh nemá žiadny ideologický nános,“ zdôraznil Karas. 

„Cieľom navrhovaných zákonov je zjednodušovať život ľuďom v rozličných životných situáciách. Návrh prináša zásadné zlepšenia pri efektívnom usporadúvaní si vzájomných vzťahov, do ktorých zároveň vnesieme viac právnej istoty. Týmto spôsobom pomáhame nezosobášeným párom i párom rovnakého pohlavia bez rozdielu,“ vyhlásil minister Karas, že prípravu týchto návrhov prijal ako profesionálnu výz­vu. Riešenie našiel minister v zákone, ktorý rieši tzv. fiduciárne vyhlásenia. Ide o právny úkon u notára, ktorým človek poverí blízkeho právomocou oboznamovať sa napríklad so svojimi zdravotnými informáciami. Tiež to umožní stanoviť dôverníka na správu dedičstva či určiť ho ako poručníka alebo opatrovníka detí zosnulého. „Ktorákoľvek osoba bude môcť vyhlásiť o inej osobe, že je jej dôverníkom. Takéto vyhlásenie bude môcť byť udelené len jedinej osobe a môže byť aj opätované, teda vzájomné, ale nemusí byť,“ priblížil Karas. „Vyhlasovateľ môže označiť len jednu životnú situáciu alebo všetky. Nepostačí označiť dôverníka a neuviesť životnú situáciu, na ktorú je oprávnený,“ dodal. 

Čítať ďalej...