Autor je bývalý predseda Ústavného súdu a súdnej rady
Nedávno som sa zúčastnil (spolu s Jurajom Babjakom, bývalým sudcom Ústavného súdu, a Igorom Králikom, bývalým predsedom aj podpredsedom Špecializovaného trestného súdu) diskusného večera s názvom Normalizácia justície.
Využil som hneď úvod besedy. Zapochyboval som o úplnosti názvu stretnutia. Chýbal mi v ňom otáznik.
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky má v ústavnom systéme Slovenskej republiky predovšetkým postavenie najvyššieho súdneho orgánu správneho súdnictva, rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti komunálnych volieb a zároveň je disciplinárnym súdom pre sudcov, prokurátorov a pre príslušníkov ďalších právnických povolaní. Všetci sudcovia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sú legitímne ustanovení do svojich funkcií, prešli riadnym výberovým konaním a preverením ich sudcovskej spôsobilosti. Viacerí z nich popri výkone sudcovských povinností prednášajú doma i v zahraničí a reprezentujú Slovensko i na medzinárodných odborných fórach.
Súdna rada Slovenskej republiky sa na svojom zasadnutí 19. septembra 2024 zaoberala otvoreným listom a reakciami sudcovskej iniciatívy Za otvorenú justíciu (ZOJ)na rôzne justičné témy, ktoré sme súdnej rade doručili so zámerom upozornenia na niektoré udalosti alebo spoločného hľadania riešení legitímnych otázok týkajúcich sa súdnictva.
ZOJ na jednej strane víta, že je pre súdnu radu naďalej relevantným zdrojom podnetov, ktoré sa dostanú na jej rokovanie. Na druhej strane však s poľutovaním vnímame obsah diskusie, ktorý bol cielene zameraný nielen na obsah prejednávaných podnetov ZOJ, ale najmä na zneváženie ZOJ a jej činnosti. Diskusia bola plná osobných invektív najmä voči hovorkyni ZOJ a ďalším osobám podporujúcich ZOJ, ktoré na zasadnutí neboli prítomné a nemohli sa brániť. Súdna rada týmto spôsobom neprípustne vytvára zo ZOJ nepriateľa sudcov, hoci ide o legitímnu sudcovskú platformu, v ktorej sudcovia aktívne pracujú viac ako 15 rokov.
Takéto správanie, najmä zo strany členov súdnej rady, ktorí sú sudcami, je nielen neslušné, ale aj v rozpore so základnými zásadami etiky sudcu. Navyše, zbytočne vyvoláva aj polarizáciu v sudcovskom stave a vedie k ďalšiemu poklesu už aj tak nízkej dôvery verejnosti v súdnictvo.
Na stránkach tohto denníka sa začiatkom septembra ústavný sudca Peter Straka vyjadril v obsiahlom rozhovore k rozhodnutiu Ústavného súdu vo veci zmien trestného práva. Prípad mal na starosti ako sudca spravodajca.
Urýchlene rozhodli vraj preto, lebo téma rozdeľovala spoločnosť. Súdy nemohli podľa Trestného zákona z roku 2005 individuálne pristupovať k páchateľom a trestať ich miernejšie. Väznili sa aj tí, ktorí kradli z núdze. To on ako sudca s 30-ročnou praxou komunikujúci so slabšími a vylúčenými ľuďmi zle znášal. Preto veľmi túžil stať sa sudcom Ústavného súdu a opakovane kandidoval, aby prispel k náprave. Spomenul futbalové celebrity Cristiana Ronalda a Lionela Messiho, ktorí za miliónové daňové podvody vyviazli s podmienečnými trestami. A v Nórsku majú nízke tresty a nízku kriminalitu.
„Prečo musíme tak veľmi odskakovať od iných európskych krajín?“ spýtal sa sugestívne. Vraj vývoj ľudstva ide ruka v ruke s humanizáciou trestania. To musia pochopiť aj poškodení. Kedysi odtínanie rúk a galeje. Dnes je trend iný. Kto ukladá prísne tresty, zalieča sa verejnej mienke. V roku 2022 bolo 5 602 krádeží, z čoho 55 percent spáchali recidivisti. Akú efektivitu mal doterajší zákon?
Ústavný súd neposudzuje „obyčajné“ chyby zákona, ale jeho súlad s ústavou. Vraj nedokázali identifikovať to, čo namietali opoziční poslanci a prezidentka: teda, že obvinení, obžalovaní a ich právnici účelovo vymysleli taký zákon, aby unikli spravodlivosti. To je vraj politická otázka. Zákon neplatí len pre vybrané osoby, ale vzťahuje sa na všetkých, ktorí sú si pred ním rovní. Na stíhané osoby sa hľadí ako na nevinné, dokiaľ nie sú odsúdené.
Súdna rada trvá na tom, že eurokomisár pre spravodlivosť dostal pozvánku na minulotýždňové zasadnutie k správe o právnom štáte. „Oficiálne pozvanie bolo zaslané 9. septembra o 12:57 priamo na e-mailovú adresu Didiera Ryendersa, ako aj oficiálnu e-mailovú adresu komisie,“ tvrdí rada. Dodáva, že v rovnaký deň poslali pozvánku aj doporučenou zásielkou.
Súdna rada teraz stanoviskom reagovala na reakciu Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, ktorú zverejnil Denník N.
„Je smutné, že komisia okamžite reagovala na otázky Denníka N, pričom so súdnou radou nekomunikovala. Je nedôstojné odkazovať si s komisiou tieto skutočnosti cez médiá, našu výhradu budem komunikovať priamo komisii,“ uviedla predsedníčka rady Marcela Kosová.
Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.