Čo je a kto je ZOJ (prečo vznikla)?

     ZOJ nie je organizovaná skupina „nejakých členov“.  Je to iniciatíva sudcov založená na spoločných  hodnotách, ktoré roky buduje a obhajuje. Vznikla spontánne, keď  justíciu začali ovládať ľudia ako  Štefan Harabin vo funkcii ministra spravodlivosti  a spriaznení sudcovia okolo neho, ktorí  do sudcovského stavu  vnášali svoje zvláštne predstavy búrajúce otvorenosť, transparentnosť a najmä dôveryhodnosť  justície. Vytrácali sa aj také jej atribúty akými sú  spravodlivosť a čestnosť. Na niektorých súdoch sa  budovala vnútorná korupcia (finančné odmeňovanie  či kariérny postup len  vyvolených sudcov) a nevídané rodinkárstvo.

     V tejto neduživej atmosfére  v roku 2009  poslala z Banskej Bystrice viaceré  mediálne odkazy v tom čase  najvýraznejšia  Harabinova  kritička  Jana Dubovcová  (pozri  napr. https://komentare.sme.sk/c/4325090/uz-vtedy-to-bolo-na-sudoch-tak.html).

Z Bratislavy sa ozvala   Darina Kuchtová, ktorá  poskytla rozhovor časopisu  Týždeň (text je možné nájsť: https://www.tyzden.sk/casopis/4070/je-voci-nam-represia/). Takmer súčasne verejne vystúpila z Košíc Ľudmila Babjaková a v článku zverejnenom v týždni:  https://www.tyzden.sk/casopis/4071/justicia---vec-verejna/?ref=kat podrobne vysvetľovala prečo  by sudcovia nemali mlčať.

Zoznam zakladateľov a sympatizantov ZOJ

Sudcovská iniciatíva Za otvorenú justíciu (ZOJ) vznikla v roku 2009, v rokoch 2011 až 2017 prechodne existovala ako občianske združenie Sudcovia „Za otvorenú justíciu“, a v roku 2017 sa opätovne pretransformovala na neformálnu iniciatívu.

So zverejnením svojho mena súhlasili:

nasledovní zakladatelia ZOJ:

  1. Katarína Javorčíková, hovorkyňa ZOJ, emeritná sudkyňa KS v Bratislave, členka Súdnej rady SR
  2. Dušan Čimo, hovorca ZOJ, sudca Najvyššieho súdu SR
  3. Elena Berthotyová, sudkyňa Najvyššieho súdu SR, členka Súdnej rady SR
  4. Ján Hrubala, predseda Špecializovaného trestného súdu
  5. Pavel Rohárik, predseda OS Banská Bystrica
  6. Anton Jaček, predseda KS v Trnave
  7. Miroslav Gavalec, sudca Najvyššieho súdu SR
  8. Juraj Babjak, emeritný sudca KS v B. Bystrici, bývalý sudca Ústavného súdu SR
  9. Ľudmila Babjaková, emeritná sudkyňa KS v Košiciach, bývalá členka Súdnej rady
  10. Rudolf Čirč, sudca Najvyššieho súdu SR s prerušeným výkonom
  11. Darina Kuchtová, sudkyňa KS v Bratislave, členka Hodnotiacej komisie SR
  12. Dagmar Valocká, sudkyňa OS Trnava, členka Hodnotiacej komisie SR
  13. Mária Tóthová, emeritná sudkyňa a bývalá predsedníčka OS Trenčín
  14. Milan Trylč, predseda OS Senica
  15. Edita Szabová, emeritná sudkyňa KS v Bratislave

Predseda špecializovaného súdu Hrubala: Robert Fico musí vedieť, že výrokmi o sudcoch a prokurátoroch prestrelil

Foto N - Tomáš Benedikovič| 7. mája 2021 | Veronika Prušová | dennikn.sk |

Ján Hrubala Foto N – Tomáš Benedikovič

Ak niekto vyvoláva takéto typy nálad, tak deštruuje predstavu verejnosti o tom, ako má právny štát fungovať. Poriadky sa musia urobiť v trestných či disciplinárnych konaniach a politická strana s tým nesmie mať nič spoločné, vraví Ján Hrubala.

Ján Hrubala sa stal predsedom Špecializovaného trestného súdu v auguste minulého roka. Do funkcie ho vymenovala ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) po výberovom konaní, v ktorom získal najviac bodov. V rozhovore hovorí o tom:

  • ako hodnotí rozsudok v kauze vraždy Jána Kuciaka,
  • ako pomôže zverejňovanie pomerov hlasovania sudcov v trestných veciach,
  • prečo je dôležité odolávať tlaku verejnosti,
  • ako vníma debatu o zmene kolúznej väzby,
  • ako politici svojimi vyjadreniami krivia predstavu verejnosti o tom, čo je právny štát.

Zhruba deväť mesiacov ste už vo funkcii predsedu Špecializovaného trestného súdu. Prekvapilo vás niečo na súde?

Na súde som už viac ako pätnásť rokov, takže mám predstavu, ako funguje. V zásade som mal aj predstavy, čo by som robil inak ako dovtedy. Som rád, že mi to bolo umožnené. Niektoré veci už vyšli, niektoré sú ešte v behu. Možno ma len prekvapil nápor práce, ktorý sa viac ako v minulosti týkal verejne známych osôb.

Blahorečený sudca zo Sicílie„Čo som vám urobil?“ pýtal sa pred smrťou svojich vrahov

„Čo som vám urobil?“ pýtal sa pred smrťou svojich vrahov| svetkrestanstva.postoj.sk | Pavol Rábara | 05. máj 2021|

Sudca Rosario Livatino. Foto: profimedia.sk

V nedeľu na Sicílii vyhlásia za blahoslaveného prvého sudcu v dejinách Katolíckej cirkvi.

Ráno 21. septembra 1990 sudca Rosario Livatino cestoval ako obvykle autom do práce. Na viadukte pred mestom Agrigento na juhu Sicílie do neho úmyselne narazilo iné auto. Vystúpil a snažil sa neznámym ozbrojeným mladíkom ujsť.

Po krátkom prenasledovaní zaznel výstrel. „Picciotti, čo som vám urobil?“ opýtal sa 37-ročný sudca. Picciotti je označenie pre najnižšie postavených členov mafie. Pomocníci, chlapci na špinavú prácu. Potom nasledoval smrteľný výstrel.

Prvý sudca

Sudca Rosario Angelo Livatino bol pre svoju kresťanskú a profesionálnu dôslednosť nenávidený mužmi mafie nazývanej Stidda, ktorá mala pod kontrolou časti Sicílie v 80. rokoch minulého storočia, uvádza Vatican News.

V nedeľu 9. mája sa bude v Agrigente konať slávnostná omša, počas ktorej ho vyhlásia za blahoslaveného. Ide vôbec o prvý prípad v dejinách Katolíckej cirkvi, keď bude beatifikovaný človek zo sudcovskej profesie.

Slávnosti blahorečenia bude predsedať prefekt Kongregácie pre kauzy svätých kardinál Marcello Semeraro. Svätú omšu bude vysielať naživo aj talianska verejnoprávna stanica RAI 1.

Hovorcovia ZOJ

Na zasadnutí vedenia nezávislej sudcovskej iniciatívy Za otvorenú justíciu bolo rozhodnuté o zmene zloženia hovorcov a od 30. apríla 2021 sú hovorcami ZOJ:

JUDr. Katarína Javorčíková, kontakt: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

Mgr. Dušan Čimo, kontakt: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

JUDr. Dagmar Valocká, kontakt: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Korupcia na vrchole moci vraždí štát, tak by sa mala trestať

Bývalý sudca Pavol Polka 3. marca 2021 pred Špecializovaným trestným súdom. Foto – TASR| Roman Pataj | dennikn.sk | 29. apríla 2021 | 

Bývalý sudca Pavol Polka 3. marca 2021 pred Špecializovaným trestným súdom. Foto – TASR

Nastal čas na debatu, či netreba pri niektorých kategóriách páchateľov sprísniť tresty za úplatkárstvo.

Odmyslime si vraždy, znásilnenia a podobné násilné trestné činy. Pretože ich páchajú jednotlivci v každom zriadení nezávisle od štátu. Vynechajme politické represie, zločiny proti ľudskosti a podobné ohavnosti, ktoré v demokracii nepoznáme. Obíďme vlastizradu. Aký trestný čin s najzničujúcejším účinkom na spoločnosť nám potom zostane? Korupcia.

Keď sudkyňa v hlavnom meste súdi v prospech mafiána za úplatok. Keď ju v tom za peniaze úkoluje štátna tajomníčka na ministerstve. Keď úplatný policajný prezident nevyšetruje. Keď skorumpovaný viceprezident finančnej správy dovolí okrádať spoločnú kasu. Keď špeciálny prokurátor berie peniaze od ľudí, ktorí by mali ísť do väzenia, ale on sa postará, aby nešli. Keď iný sudca na severe krajiny roky žije z úplatkov a upláca kolegov. Čokoľvek z toho rozvracia štát a jeho inštitúcie. Všeobecné povedomie o zaužívanej, ale netrestanej praxi potom ničilo spoločenskú súdržnosť.

Alebo ešte horšie, korupcia ničí životy nevinných ľudí. Ak niekto nečestný podplatí dajme tomu sudcu, nech rozhodne v jeho prospech v konkrétnom súdnom spore, obeť takéhoto komplotu prichádza minimálne o majetok a zažíva traumu na celý život.

Našťastie, niektorí páchatelia konečne čelia spravodlivosti. Prví z nich už poznajú aj svoje tresty, ďalší sa ich čoskoro dozvedia. Sú to tí, čo sa priznali a spolupracujú. Je správne, že k nim vďaka tomu súdy a prokuratúra pristupujú omnoho zhovievavejšie. Chybou krásy je, že chvíľami asi až príliš.

Prvé dohody o vine a treste sa končia podmienkami a symbolickými peňažnými trestami. Napríklad exsudca Polka zo Žiliny, o ktorom sa desaťročia vravelo, že berie úplatky, dostal za priznanie a spoluprácu k päťročnej podmienke povinnosť zaplatiť 150-tisíc eur.

V poriadku, niektorí možno poskytli informácie, ktoré umožnia exemplárne potrestať ešte väčšie ryby, a my v plnej miere dokážeme posúdiť správnosť ich odmeny až neskôr. Niektorým podmienkarom (finančák Daniel Čech vs. Polka) zas dokázali menej závažné skutky ako iným. No napriek tomu. Nestojí za úvahu, že by štát mal chrániť sám seba lepšie?

Pretože akou hrozbou je podmienka pre niekoho, komu zveríte spolu s najzodpovednejšími funkciami v krajine veľkú moc s obrovskými možnosťami nakradnúť si, on ich naplno využije, ale všetko, čo mu v prípade veľmi nepravdepodobného odhalenia, priznania a spolupráce hrozí, je hanba a možno pár mesiacov vo väzbe?

S trochou preháňania korupcia na najvyšších poschodiach moci vraždí štát. Špeciálne pri sudcoch, prokurátoroch či vysokých policajných funkcionároch alebo tajných službách a, samozrejme, politikoch, stojí za zváženie, či vôbec môže byť Trestný zákon napísaný tak, aby pri ich korupcii pripustil iný ako nepodmienečný trest.

Ak raz konečne bude parlament znižovať sadzby za ľahké drogy, takéto trestné činy predstaviteľov štátu, naopak, volajú po sprísnení. Časť páchateľov by to možno odstrašilo a tí, čo by boli ochotní spolupracovať, by naďalej mali možnosť získať pre seba veľké úľavy, ale už z vyššieho základu.

 

Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Domov

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri