Ústavný súd SR uznesením č. III ÚS 392/2010 zo dňa 19.10.2010 vo veci disciplinárneho konania proti sudkyni Krajského súdu v Bratislave JUDr. Darine Kuchtovej pre disciplinárne previnenie - obsah jej svedeckej výpovede v trestnom konaní, prijal na ďalšie konanie jej ústavnú sťažnosť a odložil vykonateľnosť rozhodnutia odvolacieho disciplinárneho súdu.

Sudkyňa sa sťažnosťou domáha vyslovenia, že postupom odvolacieho disciplinárneho súdu bolo porušené jej ústavné právo na súdnu ochranu, pretože odvolací súd zhoršil jej právne postavenie v konaní a nad rámec odvolania ministra spravodlivosti kvalifikoval jej konanie ako trestný čin.

Pozitívna správa je, že Ústavný súd SR rozhodol v prospech ochrany práv sudkyne Kuchtovej. Negatívna správa je, že v právnom štáte je možný postih sudcu (alebo kohokoľvek iného) za splnenie jeho povinnosti vypovedať ako svedok a uviesť všetko, čo považuje za pravdivé a dôležité v súvislosti s predmetom jeho svedeckej výpovede.

K informácii o disciplinárnych konaniach voči 14-tim sudcom ku dňu 30.4.2010, ktorá je zverejnená na stránke www.sudcovia.sk,  predkladáme aktuálnu informáciu o stave konaní s prehľadom  o výkonnosti sudcov, ktorým bol dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu.

Súčasne dávame do pozornosti súvisiacu platnú právnu úpravu ustanovenia  § 22 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich,  najmä:
z ods. 7:“ sudca, ktorému je dočasne pozastavený výkon funkcie, má odo dňa pozastavenia nárok na plat vo výške 30 % základného platu. Takto poskytnutý platsa zvyšuje o 10 % základného platu na každé vyživované dieťa, najviac však do výšky 50 % základného platu.“

ods. 8:“ Dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu zaniká dňom právoplatnosti uznesenia o zastavení trestného stíhania alebo o podmienečnom zastavení trestného stíhania, rozsudku alebo rozhodnutia disciplinárneho súdu; to neplatí, ak bolo konanie, pre ktoré bol sudcovi dočasne pozastavený výkon funkcie, úmyselným trestným činom, za ktorý bol právoplatne odsúdený, alebo ak bolo sudcovi za konanie, pre ktoré mu bol dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu, uložené disciplinárne opatrenie odvolanie z funkcie sudcu.“

ods. 9: „ Ak dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu zanikne podľa ods. 8, doplatí sa sudcovi rozdiel, o ktorý bol jeho funkčný plat skrátený. Ak je dočasné pozastavenie výkonu funkcie zrušené podľa ods. 5 alebo 6 alebo ak sa dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu skončí uplynutím lehoty podľa ods. 4, doplatí sa sudcovi rozdiel platu po právoplatnosti rozhodnutia podľa ods. 8; to neplatí, ak bolo konanie, pre ktoré bol sudcovi dočasne pozastavený výkon funkcie, úmyselným trestným činom, za ktorý bol právoplatne odsúdený, alebo ak bolo sudcovi za konanie, pre ktoré mu  bol dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu, uložené disciplinárne opatrenie odvolanie z funkcie sudcu.

Čítať ďalej...

Okrem Združenia za otvorenú justíciu (ďalej len ZOJ) som sa už po nežnej revolúcii spolupodielaľ na založení Združenia sudcov Slovenska (ďalej len ZSS).

         Viedlo ma k tomu presvedčenie o nutnosti vzniku sudcovskej stavovskej organizácie. Nová doba totiž priniesla aj nové výzvy a medzi nimi i potrebu transformácie socialistickej justície na justíciu modernú, demokratickú, nezávislú a apolitickú.

         Súdna moc nebola v tom čase v centre záujmu politickej moci, ktorá musela vtedy riešiť akútne politické, ekonomické a sociálne dopady transformácie. Preto bolo nutné upozorňovať politikov i verejnosť na nevyhnutnosť justičných zmien. Vo veľkej miere si túto úlohu splnilo vtedajšie reformné vedenie ZSS, ktoré v priebehu desiatich rokov dosiahlo výsledky, ktoré získali obdiv kolegov v celej Európe. Zmena Ústavy SR, vznik Súdnej rady SR, nové zákony o súdoch a sudcoch boli ohromným skokov vpred a vytvorili podmienky na odpolitizovanie a stabilizáciu justície. Zároveň posilnili spoločenský význam a status sudcov. Výsledky sa dostavili aj vďaka súdržnosti sudcovského zboru a porevolučného nadšenia. Bola to však len prvá a jednoduchšia časť reformy.

         Tá druhá náročnejšia mala za cieľ zmeniť myslenie sudcov, aby boli prístupní aj ku kritike pomerov v justícii zo strany verejnosti, aby cítili zodpovednosť za celkový obraz súdnej moci a jej dôveryhodnosť. Práve za týmto účelom sa zriaďovala súdna rada i sudcovské samosprávne orgány, ktoré mali zabrániť, aby sa problémy v justícii neriešili vonkajšími zásahmi politickej moci a aby sa slovenské súdnictvo nezneužívalo populistami v predvolebnom boji. Bohužiaľ pri napĺňaní tejto úlohy ZSS zlyhalo. Reformné vedenie bolo vystriedané a do najvyšších orgánov stavovskej organizácie boli zvolení väčšinou osoby lojálne Štefanovi Harabinovi, ktorý mal rozhodujúci podiel na likvidácii reformného procesu v justícii. Kritika do vlastných radov sa stala neprípustná, sudcovia, ktorí sa odvážili byť kritickí boli šikanovaní, disciplinárne stíhaní, v sudcovskom zbore prevládol strach z autoritatívneho spôsobu vedenia justície a možných postihov. Nastal rozkol v sudcovskom zbore, dusná atmosféra a nevraživosť, ktoré pritiahli pozornosť médií, verejnosti aj zahraničia. Stavovská organizácia v tomto období mlčala, svojich reformných členov nebránila, ticho stav tolerovala  a vo veľkej miere sa podieľala nielen na rapídnom znižovaní dôveryhodnosti súdnej moci v očiach verejnosti, ale aj výrazne poškodila svoj zahraničný kredit získaný v predchádzajúcich rokoch reformným vedením. Následkom bol odchod najaktívnejších a mienkotvorných členov ZSS. Bol som jedných z nich a moje vystúpenie zo ZSS bolo o to ťažšie, že som sa aktívne podieľal na reformnej politike ZSS a to dve funkčné obdobia ako viceprezident.

Čítať ďalej...

Základný cieľ:

Súdna moc slúži občanom a vykonávajú ju sudcovia spolu s odborným a pomocným súdnym personálom. Pre všetky zložky musí byť garantované ich ústavné právo podľa č. 12 Ústavy Slovenskej republiky – ROVNOSŤ ŠANCÍ.

1. Pre občanov: rovnaká šanca na spravodlivú, nestrannú a zákonnú súdnu ochranu  v primeranej lehote,
2. Pre sudcov: rovnaké,  alebo minimálne porovnateľné podmienky výkonu ich práv a povinností, kariérneho postupu, a rovnaké kritériá na ich zodpovednosť za výkon funkcie, vrátane zodpovednosti disciplinárnej,
3. Pre pomocný a odborný personál:  rovnosť šancí vo výberových konaniach, pri zvyšovaní odbornosti a zlepšovaní statusového postavenia, a podmienok výkonu práce.

Justíciu by mali tvoriť samostatne rozmýšľajúci a odborne erudovaní sudcovia, ktorí majú svoj názor a nemajú strach ho povedať, a v zmysle zákona ho aj zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť. Rozvoj justície nevidíme vo zvyšovaní počtu sudcov, ale v skvalitňovaní ich odbornosti a špecializácie, v rozširovaní a skvalitňovaní odborného a pomocného súdneho personálu, v elektronizácii súdneho procesu a komunikácie účastníkov súdnych konaní so súdmi, a v objektívnych a odborne náročných výberových konaniach.

Čítať ďalej...

Predseda Okresného súdu v Lučenci Mikuláš Géczi podal na sudkyňu dňa 8.9.2008 návrh na začatie disciplinárneho konania na tom skutkovom základe, že v občianskoprávnom spore medzi právnickou osobou ako navrhovateľom a Všeobecnou nemocnicou s poliklinikou, n.o. v Lučenci ako odporcom  sa na námietku nemocnice o jej zaujatosti v konaní zo dňa 17.12.2006 vyjadrila tak, že sa necíti byť zaujatá a navrhla, aby nebola vylúčená  rozhodovania. Rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici z konania vylúčená nebola.

V ďalšom občianskoprávnom spore medzi fyzickými osobami J.S. s manželkou a druhou fyzickou osobou MUDr. J.H. ako zákonná sudkyňa uviedla, že osobu odporcu dobre pozná ako svojho spolužiaka z minulosti, čo môže spochybňovať jej nezaujatosť. Na základe vyjadrenia aj ostatných sudcov Okresného súdu v Lučenci následne Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 30.4.2008 vylúčil všetkých sudcov tohto súdu z rozhodovania veci a prikázal ju na prejednanie Okresnému súdu Veľký Krtíš. V tejto súvislosti voči sudkyni podal odporca Všeobecná nemocnica s poliklinikou, n.o. Lučenec v predchádzajúcej veci námietku zaujatosti z dôvodu, že MUDr. J.H. je štatutárnym zástupcom nemocnice, vo vzťahu ku ktorému sa dala vylúčiť v inej občianskoprávnej veci. K tejto námietke sa sudkyňa vyjadrila tak, že sa zaujatá voči nemocnici necíti byť, pretože ide o organizáciu, voči ktorej nemá žiadny osobný vzťah  a nemôže to zmeniť ani skutočnosť, že s jej riaditeľom boli v minulosti spolužiaci. V konaní, kde je účastníkom konania priamo MUDr. J.H. ako fyzická osoba je iná situácia, pretože ide o konanie čisto súkromného charakteru. Ani na základe tejto námietky zaujatosti nemocnice sudkyňa nebola  Krajským súdom v Banskej Bystrici vylúčená z konania, o čom rozhodol dňa 12.6.2008. K jej vylúčeniu z konania došlo až neskôr na základe opakovanej námietky zaujatosti zo strany nemocnice a to rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.7.2008. Následne bol na ňu podaný návrh na začatie disciplinárneho konania, pretože v krátkom časovom odstupe predložila voči tomu istému účastníkovi účelovo odlišné vyjadrenie, čím  mala spáchať závažné disciplinárne previnenie. Súčasne jej navrhovateľ navrhol uložiť najprísnejší trest,  odvolanie z funkcie sudcu.

Čítať ďalej...