Sudca Peter Paluda, Najvyšší súd SR

Na návrh Súdnej rady SR pod vedením Štefana Harabina zo dňa 8. septembra 2009 bol disciplinárne stíhaný za podanie trestného oznámenia na predsedu Najvyššieho súdu SR Štefana Harabina a za názor vyslovený v novinách. Súdna rada sudcovi dočasne pozastavila výkon jeho sudcovskej funkcie. Pozastavenie funkcie trvalo 2 roky. Disciplinárne konanie bolo zastavené, pretože po zmene zákona ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská vzala návrh späť.

sudca Stanislav Sojka, Okresný súd Michalovce

Predseda Okresného súdu v Michalovciach Jozef  Soročina na sudcu podal dňa 3.6.2008 disciplinárny návrh za to, že mal sprístupniť obsah odvolania  podaného v trestnej veci, o ktorej mal rozhodovať,  známym sudcom, prokurátorom, sudcovskej rade  pri OS Michalovce  a JUDr. Danielovi Lipšicovi. Neskôr predseda súdu podal na sudcu ďalší návrh na začatie disciplinárneho konania  pre list prezidentovi, v ktorom sa mu sťažoval na pomery na súde.

Zo skutku za sprístupnenie obsahu odvolania bol sudca disciplinárnym súdom oslobodený rozsudkom zo dňa 21.10.2009,avšak súd uznal jeho vinu zo závažného disciplinárneho previnenia pre druhý skutok - za napísanie listu prezidentovi republiky. Uložil mu disciplinárne opatrenie zníženie funkčného platu o 50 percent na obdobie 6 mesiacov. Štefan Harabin ako minister spravodlivosti sudcovi dočasne pozastavil výkon funkcie. Pozastavenie trvalo 2 roky. Nový predseda Okresného súdu Michalovce JUDr. Stretavský vzal návrh na začatie disciplinárneho konania voči sudcovi späť v januári 2011.

Čítať ďalej...

Sudca je v priamom vzťahu k štátu, ktorý mu na jednej strane zákonom priznáva doživotné istoty a  nezávislosť, ale v skutočnosti umožňuje sudcovi pri vysluhovaní práva a spravodlivosti  vedome kalkulovať s tým, kto je  mocný a mocnejší a s tým, že jeho zlyhanie v nestrannosti a nezaujatosti prípadne niekto iný vo vnútri súdneho  systému napraví.

Koncom roka 2011 sa na disciplinárnom súde v Bratislave uskutočnili disciplinárne pojednávania jedného disciplinárneho senátu v dvoch disciplinárnych veciach sudcov Krajského súdu Banská Bystrica, ktoré dávajú ďalšiu možnosť hodnotiť justičný systém, činnosť disciplinárnych senátov a orientovať sa v problematike, ktorá má zásadný dosah na postavenie sudcu a jeho vzťah k štátu, v službe právu a spravodlivosti.

Disciplinárnym konaním voči sudcovi vzniká prekážka riadneho výkonu funkcie sudcu a ide o prekážku na strane štátu ako zamestnávateľa sudcu.

Navrhovateľ disciplinárneho stíhania sudcu a disciplinárny senát, ktorý sa návrhom zaoberá majú rozdielne procesné postavenie  ale súčasne orgány povinné konať z úradnej moci. Ak zistí porušenie zákona navrhovateľ (obvykle boli navrhovateľmi disciplinárnych konaní predseda súdu a minister spravodlivosti, predtým aj Súdna rada SR) je povinný podať  disciplinárny návrh a tento návrh na disciplinárnom súde odôvodniť. Ak po dokazovaní, vykonanom podľa predpísaných procesných pravidiel disciplinárny súd zistí porušenie zákona, je povinný vysloviť vinu a uložiť trest. Pri pochybnostiach o návrhu a z niektorých iných dôvodov disciplinárne stíhaného sudcu oslobodí alebo konanie zastaví. Je neobvyklé, ak navrhovateľ zoberie návrh späť z dôvodu zjavnej neodôvodnenosti. Je na mieste otázka, či  nedošlo k zneužitiu disciplinárneho konania, v čí prospech  a tiež aké zadosťučinenie patrí nedôvodne postihovanému sudcovi za to, že bol vystavený prekážke riadneho výkonu  funkcie nielen v prípade, že mal pozastavený výkon funkcie, ale aj v prípade, že funkciu sudca vykonával v podmienkach  disciplinárnych pojednávaní a hrozby testu podľa nepravdivého disciplinárnom návrhu. 

Čítať ďalej...

Pracujem v justícii 31 rokov, mám vek po 50-tke, cítim sa unavená a je mi veľmi smutno. Môj smútok z veľkej miery pramení zo straty Juraja a v krátkom čase po jeho odchode aj zo straty môjho milovaného otca, ale nielen z toho.

Často myslím na roky práce v Združení sudcov Slovenska, na ten obrovský entuziazmus, nadšenie, masovú základňu, veľkú podporu zo zahraničia. Bola som pri tom, keď vznikali základy demokratického súdnictva a verila som, že tento proces je nezvratný. Tá práca ma vyčerpávala a napĺňala energiou a radosťou súčasne. Mala som dlho pocit, že v súdnictve sme vytvorili silnú základňu sudcov, ktorí dokážu presadiť všetko pozitívne, čo sme videli vo vyspelej Európe.  V čase keď bol prezidentom ZSS Juraj Majchrák a viceprezidentkou Soňa Minxová, bola zjednotená veľká časť sudcov, a získali sme si rešpekt a vážnosť aj v zahraničí.

A potom prišiel rok 2006 a všetko sa začalo meniť. Zo sudcovskej elity sa zrazu stali nehodní sudcovia, ktorých bolo treba vyzliecť z talára, alebo ich aspoň inak postihnúť. Združenie sudcov zostalo ticho a začala sa jeho pomalá agónia. Zo Súdnej rady sa stal zvláštny orgán, akoby pracujúci len pre jedného muža na jej čele. Ticho zostalo aj na súdoch a všetci sme čakali čo bude ďalej. Ako prvý verejne zaznel hlas sudkyne Dubovcovej, ktorá na zdesenie mnohých presne popísala, čo sa v justícii deje. Množiace sa disciplinárky vyburcovali aj ďalších, ktorí cítili potrebu aspoň morálne prísť podporiť kolegov pred disciplinárnym súdom. V roku 2009 sa narodilo „Päť viet“ a napriek útokom zo všetkých strán si pár sudcov trúflo v roku 2010 založiť iniciatívu Za otvorenú justíciu.

Čítať ďalej...

1. Součástí vyspělé morálky je to, že si dokážeme sebekriticky utvářet morální postoje druhého řádu, tedy morální postoje ke svým vlastním morálním postojúm.

Tomáš Sobek
Uverejnené v „Právo a Dobro v ústavní demokracii“
Jří Přibáň. Pavel Hollander et al.

2. Kolektivní historická zkušenost středoevropského soudce, vypěstovaná v prúběhu 20. století, říká, že ten, kdo hodnotově vystrčí hlavu a bude následovat vábení transcendentna, ať již v rámci jakéhokoli režimu, o tu hlavu přijde ihned poté, co se opět změní transcendentno.

Michal Bobek
Uverejnené v „Právo a Dobro v ústavní demokracii“
Jří Přibáň. Pavel Hollander et al.

Čítať ďalej...

1. Výkon spravodlivosti vyžaduje splnenie viacerých podmienok, vrátane „dobrej kondície“ justície. O tom, že aj tu treba hodne naprávať, svedčia ako kritické hlasy zvonku, tak aj zvnútra.

Justícia potrebuje mnoho vecí. Aj svedomie, t. zn. vnútorný hlas, ktorý sa ozve, keď sa šlape po jej podstate; aj sudcov, ktorí si dokážu nielen vytvoriť kritický názor, ale ho tiež verejne povedať; ale aj takých, ktorí dokážu nielen kritizovať a búrať staré, ale aj vymýšľať a vytvárať nové.

Justícia je súčasťou štátu a spoločnosti, a nie ostrovom samým pre seba. Ako mocensky, tak aj názorove, musí preto koexistovať s mocou zákonodarnou a výkonnou, a tiež s občianskou spoločnosťou.

2. V záujme  toho hlavného – nezávislého a nestranného výkonu spravodlivosti – sa obdobne zmýšľajúci sudcovia môžu združovať.

Občianske združenie „Sudcovia „Za otvorenú justíciu“(„ZOJ“) je pokračovateľom predošlých známych iniciatív, ako napr. Spravodlivosť otvára brány(SOB) , Päť viet a iniciatívy „Za otvorenú justíciu“ a zákonite preto na ne nadväzuje.

Čítať ďalej...