Prezident Združenia sudcov Slovenska František Mozner Zdroj: Annamária Domeová/Aktuality.sk
Ak existujú verejné pochybnosti o prieťahoch v konaniach alebo o nepravdivých vyjadreniach kandidáta na post predsedu Najvyššieho súdu SRFrantiška Moznera, ide o vážne signály, ktoré môžu negatívne ovplyvniť verejnú dôveru v schopnosť a vhodnosť tohto kandidáta zastávať tak významnú pozíciu.
Pre agentúru SITA to skonštatovalo sudcovské Združenie Za otvorenú justíciu v reakcii na verejnú kritiku vypočutia Moznera na pôde Súdnej rady SR. Podľa kritikov totiž členovia rady pri vypočutí Moznera odignorovali spomenuté problematické otázky.
Rada prokurátorov Slovenskej republiky dlhodobo vníma ako vážny problém útoky na integritu prokurátorov pri výkone prokurátorských činností. Zdôrazňuje, že tieto útoky sú sprievodným prejavom „hrubnutia" verejného života a majú stupňujúcu tendenciu, pričom sú prítomné aj v rámci pôsobenia politických elít. Členovia rady tieto útoky odsudzujú a vyzývajú kompetentných, aby ich riešili. TASR o tom informoval predseda Rady prokurátorov SR Stanislav Jakubčík.
Ako demonštroval, útoky majú rôznorodý charakter a vyskytujú sa v mnohých podobách, ako napríklad verbálne aj neverbálne útoky a urážky, zverejňovanie podobizní prokurátorov bez ich súhlasu či ich osobných údajov. Útoky sú podľa Jakubčíka iniciované zo strany širokého spektra osôb, a to nielen samotnými obvinenými, ale aj prostredníctvom samozvaných aktivistov, podporovateľov obvinených osôb, prípadne nespokojnými občanmi.„Rada prokurátorov Slovenskej republiky v kontexte uvedeného naliehavo žiada o jednoznačné verejné odsúdenie všetkých foriem útokov (verbálnych, neverbálnych, online, hrozieb) voči prokurátorom zo strany všetkých najvyšších ústavných činiteľov, lídrov politických strán a predstaviteľov verejného života. Rada prokurátorov Slovenskej republiky ďalej apeluje na dôsledné rešpektovanie deľby moci a zdržanie sa komentárov k prebiehajúcim trestným konaniam, ktoré by mohli narušiť nezávislosť rozhodovania," apeluje predseda rady.
Vyzývajú tiež novinárske organizácie a Slovenskú advokátsku komoru na presadzovanie a dôsledné dodržiavanie profesijnej etiky pri informovaní o súdnych konaniach a vo verejných vyhláseniach advokátov s cieľom odmietnuť neopodstatnené útoky a šírenie dezinformácií v tejto súvislosti.
Jakubčík upozornil, že rada presadzuje trestnoprávne postihy v prípadoch, v ktorých je to opodstatnené (napríklad pre trestné činy vyhrážania, ohovárania, krivého obvinenia, prípadne zneužívania právomoci verejného činiteľa, ak by sa týkalo konania funkcionárov). „Rada prokurátorov SR naliehavo žiada kompetentné orgány činné v trestnom konaní (políciu, prípadne samotnú prokuratúru), aby dôsledne a z úradnej povinnosti (ex officio) vyšetrovali všetky hrozby a závažné útoky voči prokurátorom," dodal Jakubčík s tým, že rada navrhuje aj preskúmanie existujúcej právnej ochrany prokurátorov a zváženie návrhov na posilnenie sankcií za zasahovanie do ich činnosti alebo ich zastrašovanie vrátane efektívnejšieho riešenia online útokov.
Na druhej strane rada oceňuje doterajšie reakcie vedenia Generálnej prokuratúry SR, ale zároveň odporúča presadzovanie proaktívnejších a viditeľnejších mechanizmov podpory pre prokurátorov čeliacich útokom.
Extrémista Daniel Bombic na súde / Zdroj: David Ištok/Aktuality.sk
Sudca Stieranka skritizoval orgány činné v trestnom konaní za liknavý prístup k vyšetrovaniu. Pripomenul, že nie všetko sa dá riešiť trestným právom a s neakceptovateľnými prejavmi konkrétneho človeka sa má vedieť vysporiadať spoločnosť samotná a takúto osobu „vylúčiť spomedzi seba“.
Daniel Bombic neporušil zákaz zverejňovať nenávistné príspevky – k takémuto záveru dospel cez víkend sudca Špecializovaného trestného súdu Rastislav Stieranka, ktorý rozhodoval o návrhu na jeho väzobné stíhanie. Prokurátor podal proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť, takže o ďalšom Bombicovom osude bude opäť rozhodovať Najvyšší súd, ktorý pôvodne zákaz vydal.
Sudca Stieranka skritizoval orgány činné v trestnom konaní za liknavý prístup k vyšetrovaniu a pripomenul, že nie všetko sa dá riešiť trestným právom. Podľa jeho tvrdenia má mať samotná spoločnosť schopnosť „vylúčiť spomedzi seba“ človeka s neakceptovateľnými prejavmi.
Sudca: Neporušil zákaz
Prokurátor svoj návrh na vzatie obvineného extrémistu do útekovej a preventívnej väzby odôvodnil tým, že podľa neho nerešpektuje „zákaz uverejňovať príspevky na rôznych sociálnych sieťach a platformách s nenávistným obsahom“, ktorý mu uložil Najvyšší súd. V tejto súvislosti prokurátor špecifikoval aj konkrétne príspevky či statusy, ktoré považuje za nenávistné – súdom zakázané – prejavy.
„S takýmto jednoznačným hodnotením obsahu vytýkaných prejavov obvineného sa sudca pre prípravné konanie (v tomto štádiu trestného konania) nestotožňuje,“ napísal sudca Stieranka do uznesenia, ktoré si v anonymizovanej podobe Aktuality.sk vyžiadali cez infozákon. Žiaden z Bombicových príspevkov zverejnených po rozhodovaní Najvyššieho súdu podľa sudcu nemožno považovať za nenávistný prejav, ktorým by obvinený porušil uložený zákaz.
Na snímke František Mozner, ktorého včera súdna rada zvolila za predsedu Najvyššieho súdu. Foto: TASR/Jakub Kotian
Celé sa to včera udialo bez väčšej pozornosti, vlastne ako jedna zo správ dňa, ktorú si už dnes ani netreba pamätať.
Lenže spôsob, akým súdna rada volila predsedu Najvyššieho súdu, a rovnako zvolenie Františka Moznera (získal 15 hlasov zo 17) ukazujú nové dno, na ktoré sme sa postupne prepracovali v rámci postharabinovskej fázy.
Iste, na prvý pohľad to dnes vyzerá podstatne lepšie než za harabiniády.
Keď v júni roka 2009 volila súdna rada Štefana Harabina, v tom čase ešte ministra spravodlivosti prvej Ficovej vlády, do čela Najvyššieho súdu, bolo to mimoriadne odpudivé divadlo, ktoré si Harabin starostlivo zorganizoval.
Od sedemnástich členov získal František Mozner pätnásť hlasov. Ak ho prezident Peter Pellegrini za predsedu Najvyššieho súdu vymenuje, vzdá sa postu prezidenta Združenia sudcov Slovenska.
Pred piatimi rokmi potrebovala súdna rada na zvolenie kandidáta na predsedu Najvyššieho súdu štyri pokusy, tentoraz stačil jeden. Sudca František Mozner vyhral s jednoznačnou podporou. Hlasovali za neho pätnásti zo sedemnástich členov súdnej rady.
Súdna rada tak navrhne prezidentovi Petrovi Pellegrinimu, aby vymenoval Moznera do vedenia Najvyššieho súdu, kde by mal od 20. mája vystriedať dosluhujúceho predsedu Jána Šikutu.
Výsledok voľby nie je až taký prekvapujúci. Mozner nie je neznámou tvárou justície, a to najmä vďaka tomu, že je od roku 2021 prezidentom Združenia sudcov Slovenska a od roku 2019 vedie trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu.
Oboch funkcií sa v prípade vymenovania za predsedu Najvyššieho súdu chce vzdať. Výsledok voľby vníma ako záväzok.
Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.
